SME
Pondelok, 23. máj, 2022 | Meniny má Želmíra

Dôležité je pochopiť hodnotu daného miesta

Developer projektu Metropolis Sebastien Dejanovski a architekt Juraj Sonlajtner hovoria o modernom bývaní v mestách.

Ako by mala v budúcnosti vyzerať a aké funkcie by mala mať moderná architektúra určená na moderné bývanie v meste, akým je Bratislava?

Sebastien: Architektúra vždy bola a je reflexiou spoločnosti, v ktorej je vybudovaná a vždy odráža jej pokrok a spôsob, akým ľudia bývajú. Žijeme v časoch dynamického rozvoja technológií a ľudia dnes žijú úplne inak ako žili pred desiatimi či 20-timi rokmi. V budúcnosti budú musieť stavitelia brať toto do úvahy a zavádzať moderné technológie do budov aj do dopravy, aby ľudia, ktorí tam žijú, chceli v tom meste zostať.

Juraj: Moderné bývanie by malo byť tiež nenáročné na údržbu a moderný dom by mal ponúknuť také technológie, ktoré jeho obyvateľom zjednodušia život. S pokrokom spoločnosti ľudia čoraz viac požadujú inteligentné a jednoduché veci. Vážia si svoj čas oveľa viac ako kedysi. Toto sa musí odraziť aj v bývaní, aby funkcie a služby domu či bytu obyvateľom šetrili čas. Napríklad, malometrážne byty určené na prenájom musia mať v budove nejaké práčovne a tiež by tam mali byť internetové kaviarne.

Bude podľa Vás vertikálne bývanie riešením rastúcej mestskej populácie aj u nás?

Sebastien: Určite. Pozemkov ubúda, na mnohých miestach nie je možné stavať, v mestách pracuje a býva čoraz viac ľudí. Riešenie je stavať do výšky. Bratislava je v tomto progresívnejšia ako Praha a našťastie umožňuje tento typ architektúry. A to je tiež jeden z dôvodov, prečo mňa osobne Bratislava baví a vďaka tomu tu môžeme robiť zaujímavejšiu architektúru.

Juraj: Tiež súhlasím. Jednou z najväčších výhod vertikálneho bývania je blízkosť centra mesta, a teda blízko kultúry, reštaurácií a služieb, za ktorými musia inak dochádzať zo vzdialenejších štvrtí. Urbanizácia do vertikálu umožňuje ľuďom lepšie využiť ich životný čas a žiť efektívnejší život. Pokiaľ neumožníme vertikálnu výstavbu, tak sa budeme musieť rozširovať do krajiny, naberať okolie Bratislavy, budovať predmestia.

Ktoré obytné zóny v Bratislave, či v Prahe považujete z urbanistického hľadiska za úspešné?

Juraj: Tie, ktoré vznikli „revitalizáciou“ opustených častí mesta, kde sa vybudovalo niečo nové. Priemyselné areály ako bývalé továrne, riečne prístavy, dopravné prístavy. V Prahe je to napríklad Marína Holešovice alebo nová štvrť Smíchov City, ktorá vzniká na mieste bývalej nákladnej železničnej stanice. V Bratislave bude zimný prístav témou do budúcnosti. Najzaujímavejšie bude zahusťovanie miest a industriálne areály, tzv. brownfieldy. Sú to hnedé miesta na mapách miest s obrovským potenciálom vďaka lokalite blízko centra, ale zatiaľ tam nie sú naplánované výstavby.

Sebastien: Určite bratislavský downtown. Ešte nedávno to bolo nie moc príťažlivé územie, dnes sú tam hneď dve obrovské obchodné centrá, projekt od Zaha Hadid, B7 Tower, Sky Park Offices, či budova Amazonu (Park One) momentálne najlepšie kancelárske budovy v strednej Európe. Myslím si, že táto oblasť bude unikátna v celej strednej Európe. Podobné oblasti existujú aj v iných metropolách, napríklad vo Varšave. Výstavba tam ale trvá dlhšie a výškové budovy v centre slúžia prevažne na administratívne účely. Bratislavský downtown má naopak veľký podiel bývania, takže táto oblasť bude žiť od rána do večera, nielen počas dňa.

Ako sa môžu navzájom podporovať snaha o zachovalosť a moderný dizajn pri súčasnej výstavbe v mestách?

Sebastien: Vidíme to práve v novom downtowne Bratislavy, kde je možné stavať moderne. Zároveň je blízko Starého Mesta a krásne sa prepojí s pôvodnou architektúrou mesta. Praha je v tomto viac konzervatívna, podobne ako Paríž, kde môžete stavať moderné výškové budovy len v štvrti La Défence. Miesta so staršou architektúrou majú svoj pôvab a pre veľa ľudí je život v nich pekný, ale staré miesta vám neumožňujú vyvíjať sa a žiť moderne. Ja osobne, keby som žil v Bratislave, tak by som chcel bývať v tej supermodernej oblasti. Má to iný náboj, inú inšpiráciu, je to tam veľmi dynamické. V Prahe bývam, mám tu rodinu, milujem to tu, ale občas mi chýba tá dynamika prostredia.

Juraj: Existujú jednoduché metódy, ktoré umožnia pri výstavbe zachovať pamiatkové chránené budovy ako súčasť širších areálov, kde tie historické budovy sú nositeľmi vzťahu k minulosti a ku kultúrnemu dedičstvu. Najdôležitejšia je tu dôsledná práca urbanistov, ktorí pochopia, aké hodnoty sú historicky zaujímavé a tieto dokážu prepojiť s modernou výstavbou. V Prahe máme napríklad projekt Vysočanský mlýn, kde sme nadviazali na industriálnu minulosť miesta a zachovali sme štruktúru verejných priestorov, ulíc a námestí a vystavali sme nové domy v duchu pôvodného urbanizmu. Je to o dôslednosti urbanistov, aby vnímali a pochopili hodnotu v tom danom mieste, či už historickú, architektonickú, urbanistickú a aby pochopili atmosféru tých vecí a dokázali ju pretaviť do novej architektúry. Toto sa architekti snažia pochopiť celý život.

Aký je Váš obľúbený mestský projekt, ktorý ste vytvorili Vy. Ako sa Vám podarilo v týchto projektoch dosiahnuť súlad verejného a súkromného priestoru?

Sebastien: V Opave sme renovovali starý Pivovar Breda, z ktorého sme urobili krásne obchodné centrum. Práve tam bolo veľmi zaujímavé, ako sme prepojili historickú architektúru časti pivovaru s hypermodernou obchodnou časťou a že to splnilo svoj účel. Do projektu boli zapojení viacerí ľudia z mesta, museli sme presvedčiť rôzne hnutia a občianske združenia. Nakoniec zvíťazil kompromis. Dnes vidíme, že obchodné centrum tu prinieslo nový život, čím sa naplnili potreby obyvateľov a centra Opavy. Rovnako sa osobne veľmi teším na Metropolis, ktorý onedlho vyrastie v Bratislave.

Juraj: Pozornosť si zaslúži aj projekt Vzdelávacieho centra Na Karmeli v centre Mladej Boleslavi. Je zaujímavým prepojením historickej a modernej architektúry. Tu sme nevytvorili iba nový dom, ale prerobili sme celú štruktúru toho miesta. Obhajovali sme náš zámer argumentom, že aj starý Rím sa prebudoval za Michelangela, antika sa búrala a nahradila sa renesanciou. A čas ukázal, že dnes tých 14 rokov po dokončení, mesto prijalo centrum za svoje. Nový urbanizmus, ktorý som tam priniesol, nahradil ten starý. Keď sa dnes prechádzam po tých terasách s výhľadom na rieku, mám pocit, že sme to dobre vymysleli. Vznikla tu nová poézia, ktorá sa spojila s tou starou.

Čo Vás inšpirovalo v iných svetových metropolách?

Juraj: Mám rád investičnú architektúru. Sledujem vývoj mestských štvrtí aj v zahraničí a obdivujem, keď niekto zariskuje a vznikne z toho zmysluplný prienik súkromného a verejného urbanizmu, ktorý má hlavu a pätu. Preto sa mi napríklad páči projekt HafenCity Hamburg, kde mesto revitalizovalo celý prístav a na bývalej prístavnej ploche vybudovalo novú mestskú štvrť. Mesto pozvalo mnohých architektov, ktorí vyformovali novú blokovú štruktúru a vytvorili oblasť, ktorá už neslúži pôvodnému účelu, ale je to tá istá báseň.

Z tých progresívnych nových moderných štvrtí sa mi najviac páči moderná obytná štvrť Aspern Seestadt, ktorá vznikla na ploche bývalého letiska vo východnej časti Viedne. Vybudovali ju ako satelit a predĺžili sem metro, ktorým sa dostanete do centra Viedne. Je tu množstvo zelene, cyklochodníky, malé obchodíky. Uplatnili sa tu moderné technológie, typické pre smart city. Je ťažké vytvoriť kvalitný satelit tak, aby bol živým satelitom.

Potom v centre Mníchova je zaujímavý projekt nákupného centra Fünf Höfen, kde developer uprostred mesta vytvoril celkom novú štruktúru a pôvodne zatvorený blok starého mesta otvoril súborom nádvorí a pasáží s rôznymi umeleckými prvkami, čím sa spojilo nové so starým. Keď sa tou časťou prechádzate ako turista, ani nepostrehnete, že ste od starých domov prešli k novým. Atmosféra a nálada je tam tak krásne vytvorená.

Ako môžu architekt a developer prispieť svojimi projektami k tomu, aby bolo mesto lepším miestom nielen pre bývanie, ale aj pre život?

Juraj: Developer a architekt spolu fungujú najlepšie vtedy, keď sú ako jedna duša. To znamená, že osvietený developer a osvietený architekt tvoria jeden tím. Tá osvietenosť spočíva v developerovi, ktorý si uvedomuje, čo predáva. Nie je to totiž meter štvorcový, ale hodnota. Myslím tým pekárničku kúsok od vchodu, za rohom kaviareň alebo kníhkupectvo. Doplnkové funkcie síce developerovi nezarobia peniaze priamo, ale pomôžu lepšie predať ten hlavný produkt. Súčasní developeri v Čechách a na Slovensku už dnes chápu vplyv funkcií a funkčnosti architektúry na biznis ako taký. A viem, že keď má developer vzťah k miestu, na ktorom niečo buduje, tak to určite dopadne dobre.

Sebastien: Súhlasím s Jurajom a rád by som zároveň dodal, že to nie je len o developerovi a architektovi. Je dôležité, aby ľudia zodpovední za rozvoj mesta, ktorí riešia jeho koncept a urbanizmus, mali dobrú predstavu o budúcom vzhľade mesta o 10 - 20 rokov. Musia myslieť na dopravnú situáciu, aby sa v mesto žilo efektívne.

V čom bude Metropolis jedinečný oproti ostatným projektom v downtowne?

Sebastien: Vznikajúca architektúra projektov v bratislavskom downtovne je veľmi korektná. Sú to diela medzinárodných architektov, ktorých projekty sú mimoriadne úspešné. Obyvatelia, ktorí tam už žijú alebo pracujú sú veľmi spokojní. Som presvedčený, že rovnako to bude aj pri Metropolise. Nepochybujem, že náš architekt Juraj Sonlajtner vytvoril vzhľadom ikonickú budovu. Pre nás je Metropolis už teraz úspešný v tom, že sa teší veľkému záujmu zo strany záujemcov o bývanie v tomto projekte, ako aj záujmu zo strany verejnosti. Metropolis prinesie do downtownu mestské bývanie vo vysokom štandarde a prispeje na hodnote celej oblasti.

Juraj: V tejto lokalite vytvoril HB Reavis so svojím projektom „nízkych blokov“ veľmi kvalitnú architektúru, ktorá predstavuje kultivovanú a noblesnú jednoduchosť. A to sa dnes robí veľmi ťažko. Myslím si, že Metropolis na túto jednoduchosť nadviaže. Väčšina projektov je akýmsi výkrikom provinčného pocitu menejcennosti. Metropolis bude mať ako jeden z mála projektov v zóne jednoduchú a reprezentatívnu kultivovanosť a ten predaj to potvrdzuje. Ľudí netreba podceňovať ani presviedčať, oni pridané hodnoty cítia už z dostupných vizualizácií. Úlohou nás architektov a developerov je tieto hodnoty zašifrovať do architektúry. Pri Metropolise sa nám to zjavne podarilo.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Do 4. ročníku projektu ENGIE Eco školy sa tento rok zapojila aj ZŠ Československej armády v Moldave nad Bodvou.


14 h

Do 4. ročníku projektu ENGIE Eco školy sa tento rok zapojila aj ZŠ P.O. Hviezdoslava vo Veľkých Kapušanoch.


14 h

V Liptovskom Mikuláši sa stavia viac, ako kedykoľvek predtým. Liptovský Mikuláš je dobré miesto pre život.


INZERCIA 23 h
SkryťZatvoriť reklamu