Online hlasovanie je súčasťou prestížnej súťaže Kultúrna pamiatka roka – Fénix. Do 15. ročníka súťaže sa prihlásilo rekordných 31 národných kultúrnych pamiatok z celého Slovenska, ktoré prešli obnovou v rokoch 2020 a 2021. A západné Slovensko má medzi prihlásenými pamiatkami horúcich adeptov na zisk tohto prestížneho ocenenia. Aj jediný hlas ale môže rozhodnúť o tom, ktorý zo súťažiacich historických skvostov získa špeciálne ocenenie -„Kultúrna pamiatka roka – Cena Nadácie SPP“. Medzi prihlásenými klenotmi sa tento rok nachádzajú kaštiele, hrady, zámky, sakrálne stavby, ale aj zaujímavé technické národné kultúrne pamiatky. Sú medzi nimi stavby, ktoré takmer neprežili turecké vpády, bombardovanie, zvláštne vlastnícke výmeny, či rôzne prestavby. Doslova stáročia tieto pamiatky bojovali so živlami, predstavami svojich majiteľov – od kráľov po podnikateľov, ale i s neodbornými zásahmi ľudských rúk. Vďaka obrovskému úsiliu posledných vlastníkov však, neraz už ruiny, odkryli svoje tajomstvá, odhalili cenné fresky skrývajúce sa aj v niekoľkých vrstvách a vyniesli opäť na svetlo dávno zabudnuté poklady. Práve web stránka www.kpr-fenix.sk ponúka príbeh každej pamiatky, doplnený o fotografie. Stačí sa začítať a kliknúť na tú, ktorá sa práve vám najviac páči.
Industriálna, cirkevná i meštianska história v novom šate
Medzi prihlásenými pamiatkami, ktoré reprezentujú obnovenú históriu západného Slovenska sa tento rok ocitol napríklad objekt Bratislavskej cvernovej továrne (tzv. Cvernovky), ktorá začala svoju históriu písať ešte v roku 1902. Dnes objekt s názvom Pradiareň 1900 dopĺňa príbeh obnovy o úspešné spojenie dejín s najnovšími ekologickými a funkčnými trendami v dizajne administratívnych priestorov. Rovnako vzácny príbeh so začiatkom vo vojnových 40. rokoch 20. storočia má aj budova Jurkovičovej Teplárne, navrhnutá architektonickou legendou Dušanom Jurkovičom. Zaujímavosťou je, že pri obnove jednej z posledných pamiatok industriálnej éry v Bratislave, sa zachovalo a aj opätovne využilo presne 31 736 originálnych tehál. Ďalšie kapitoly obnovenej histórie už má aj tzv. Imrichov seminár – Collegium Emericanum v Bratislave. Budova z polovice 17. storočia bola svedkom duchovno-umeleckého rozvoja hlavného mesta, dnes slúži na prácu i ubytovanie. Dôkazom úspešnej reštitučnej záchrany je objekt Martinea, pôvodne meštianskeho domu, ktorý je súčasťou dejín mestských hradieb hlavného mesta. Martineum dnes prepája objekt s Katedrálou sv. Martina a krátko po obnove poslúžil ako zázemie pri návšteve pápeža Františka. Originálny je tiež príbeh Steinovho pivovaru v Bratislave, ktorý sa začal písať v druhej polovici 19. storočia. Nad zachovaným objektom Spilky – „Novej kvasiarne“ sa aj po desaťročiach hrdo týči ikonická kupola, ktorá vďaka precíznej obnove ostala jednou z dominánt Bratislavy a súčasťou SPILKA OFFICES. A obnovy sa po ničivom požiari spôsobeným iskrou z vianočného stánku dočkal aj secesný palác, objekt bývalej Eskontnej banky, dnes Roland offices, s modernými kanceláriami, s rozlohou až 2000 m2, v bratislavskom Starom Meste. Palác sa po roku 1526 stal na chvíľu i útočiskom bývalej uhorskej kráľovnej Márie. Pozornosť si zaslúži aj Meštiansky dom na Prostrednej ulici 38 z 1. polovice 16. storočia vo Svätom Jure. Dom bol v postupne súčasťou majetku viacerých významných šľachtických rodov: Jelšičovcov, Jesenákovcov, Podmanických a Zichiovcov. Výsledkom úspešnej obnovy objektu je dnes funkčný penzión a historické priestory ponúkajú zázemie aj pre gurmánov v podobe prevádzky reštaurácie a kaviarne.
Pohnuté dejiny židovskej rodiny, „čákovský“ vplyv i dôkazy duchovnej sily veriacich
Funkčnou premenou prešla aj budova pôvodne rodinnej vily židovskej rodiny Milchovcov v Považskej Bystrici, ktorá bola v čase aj ako sídlom Daňového a neskôr Dôchodkového kontrolného úradu. Objekt, postavený v roku 1900, poslúžil neskôr aj pre prvú videopožičovňu v okrese a dnes je z neho obľúbená verejná knižnica so zachovanými historickými prvkami. Doslova priekopníckou obnovou prešla ruina hradu Uhrovec, ktorej dejiny sú úzko spojené s Matúšom Čákom. Hrad patrí k najzachovalejším ruinám na Slovensku, s množstvom zachovaných konštrukčných detailov. Určite neviete, že napríklad kachľová pec, ktorá je dnes súčasťou objektu vznikla vďaka šikovnými odborníkom len na základe odtlačku jej tvaru v omietke. A pozornosť si zaslúži aj obnova južného opevnenia Trenčianskeho hradu, ktoré bolo vybudované na prelome stredoveku a novoveku a neskôr sa stalo aj miestom tajomných inicializačných rituálov. Ďalšia zo súťažiacich pamiatok sa dokonca nachádza v erbe mesta Galanta, kde sa hrdo týči južná veža kaštieľa rodu Esterházy. Veža je dnes jedinou prístupnou neogotickou vežou na Slovensku. Dôkazom, aké dôležité je nevzdávať sa a veriť, sú jedinečné príbehy obnovy kostolov. Či už farského kostola v Pezinku, v Modre, kostola sv. Margity v Kopčanoch, ale aj príbeh kaplnky Magdalénka v Horných Kočkovciach. Výnimočnou obnovou prešiel aj tiež z posledných zachovaných habánskych mlynov na Slovensku – Habánsky (vodný) mlyn v Sobotišti. A o tom, že aj za romantickou stavbou Letohrádku sa môžu ukrývať pohnuté dejiny, hovorí príbeh tohoto objektu v Senici, ktorý v súčasnosti vytvára zázemie pre múzeum 21. storočia.
Kliknite na „svoju“ najkrajšiu pamiatku a vyhrajte pobyt v kaštieli
Vyhlasovateľom súťaže Kultúrna pamiatka roka – Fénix je Ministerstvo kultúry SR, spolu s Nadáciou SPP a partnermi súťaže SPP a RTVS. Paralelne s hlasovaním verejnosti vyberajú 12 pamiatok, spomedzi ktorých vzídu víťazi, aj členovia odbornej poroty. Laureáti 15. ročníka získajú osvedčenie o udelení ceny Kultúrna pamiatka roka – Fénix priamo z rúk ministerky kultúry SR a tiež finančnú odmenu od generálneho partnera súťaže Nadácie SPP vo výške 10 000 eur. Slávnostné vyhlásenie víťazov je plánované na máj 2022. Hostiteľom slávnostného odovzdávania ocenení bude víťaz uplynulého ročníka – Kubínyiovský kaštieľ vo Vyšnom Kubíne. Práve pobyt v tomto kaštieli je aj atraktívnou výhrou pre víťaza vyžrebovaného spomedzi všetkých, ktorí sa zapojili do online hlasovania.
