Všetkých vodičov sa nedá „hádzať do jedného vreca“. Prax však ukazuje, že väčšina z nás má za volantom sklony reagovať na druhých účastníkov premávky negatívne. Situácie, ktoré zvyšujú vzájomnou interakciou psychickú nepohodu na oboch stranách, sa dejú dennodenne. Je možné zvlášť v aktuálnom náročnom období s týmto problémom niečo urobiť?
Nepodložené presvedčenia, kognitívne omyly, intuitívne usudzovanie. Práve týmto témam sa venuje vo svojej práci doc. Vladimíra Kurincová Čavojová, ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. To, ako tieto pojmy a vedecké dáta súvisia so psychológiou správania sa na cestách a ako na sebe osobne pracovať približuje odborníčka v našom rozhovore.
Expertka na sociálnu psychológiu Vladimíra Kurincová Čavojová zo SAV (zdroj: archív VKČ)
Do akej miery vstupuje do správania sa v premávke naša osobnosť či osobný sklon k agresivite?
Existuje staršia štúdia, ktorá našla vzťahy medzi agresívnejšími resp. hostilnejšími osobnostnými črtami a impulzivitou, riskantnejším a nahnevanejším štýlom jazdy. Iná štúdia, skúmajúca prediktory agresívneho šoférovania u mužov, napríklad zistila, že mladší šoféri, tí, ktorí jazdia na silnejších autách a muži s tzv. „macho“ osobnosťou sa aj priznávajú k významne agresívnejšiemu šoférovaniu. Tieto tri faktory spolu vysvetľovali až 36 % agresívneho šoférovania.
Pocit, že sa za volantom stávame akoby inými ľuďmi než v bežnom živote, má mnoho z nás. Prečo to tak je?
Táto situácia ilustruje fenomén, ktorý v sociálnej psychológii nazývame tzv. základnou atribučnou chybou. Hovorí o tom, že ľudia majú väčšinou tendenciu preceňovať dispozičné charakteristiky. To znamená, že keď sledujeme nejaké správanie, automaticky na základe toho prisúdime človeku nejakú vnútornú charakteristiku. Práve situácie na ceste sú ideálnym príkladom - niekto ma predbehne, nedá mi prednosť či smerovku a okamžite sa spustí spŕška kritiky, vulgarizmov a „nálepkovania“. Dosadíme si tam akýkoľvek predsudok a pripíšeme príčinu druhému človeku. Zatiaľ čo na svoje chyby hľadáme okamžite výhovorky, druhým vodičom automaticky pripisujeme zlý úmysel. Akosi filtrujeme to, že to môže byť len začiatočník, má možno stres alebo prežíva náročné obdobie.
V aute máme tendenciu okamžite sa rozčuľovať nad druhými vodičmi, keď urobia hoci len drobnú chybu. (zdroj: freepik)
Čo sa negatívnych reakcií na druhých vodičov týka, zrejme sú iné počas plynulej jazdy a v otravnej zápche či pri parkovaní.
Pochopiteľne, situačné faktory zohrávajú veľkú úlohu. Keď stojíme v zápche, ideme ulicami, kde musíme dávať pozor na prednosť sprava – nehovoriac o tom, keď sme ešte k tomu v časovom strese a ponáhľame sa – máme sklon reagovať nervóznejšie a agresívnejšie. Treba podotknúť aj to, že v aute je naša vzájomná komunikácia a interakcia obmedzená, podobne ako na sociálnych sieťach. Druhých vodičov nestretneme osobne, je len malá šanca, že vystúpime z auta, aby sme sa konfrontovali tvárou v tvár. Aj to podporuje, najmä u ľudí s hostilnejšími charakteristikami, tendencie znepríjemňovať druhým vodičom život. Jednoducho vykríknu nadávku, ukážu nemiestne gesto a idú ďalej.
Dopravné zápchy sú najčastejším zdrojom frustrujúcich situácií za volantom. (zdroj: freepik)
Súvisí podľa vás impulzívne a menej tolerantné správanie za volantom aj s národnou mentalitou?
Myslím, že to skôr súvisí s kultúrnymi normami a očakávaniami než národnou mentalitou.
Krajina, kde je sociálna norma dodržiavať pravidlá a nepodvádzať, je situácia na cestách určite prijateľnejšia aj bezpečnejšia. Môžete sa spoľahnúť, že aj ostatní budú viac dbať na dodržiavanie rýchlosti a ostatné pravidlá na cestách. Poznáme to aj z vlastných skúseností v zahraničí alebo z rozprávania cudzincov. Mnohým prekáža napríklad predbiehanie na úzkych cestách, nedávanie prednosti chodcom či cyklistom, prekračovanie povolenej rýchlosti. Na druhej strane, tak ako ľudia preceňujú svoje šoférske schopnosti, preceňujú aj výskyt najhorších vodičov vo svojej krajine. Agresívnych vodičov nedodržujúcich predpisy nájdeme všade.
Keď by sme to skúsili zovšeobecniť, kde sa v tomto kultúrnom porovnaní nachádzajú slovenskí šoféri?
Pri jednom seba-výpoveďovom prieskume sa ukázalo, že hoci sa slovenskí vodiči preceňujú, nelíšime sa v tom až tak od iných Európanov. Mnoho vodičov sa priznalo k rôznym formám nezodpovedného správania za volantom, ako je sms-kovanie, trúbenie, nespomalenie pri prikázaných rýchlostiach a pod., ale tieto percentá sa nelíšili príliš od európskeho priemeru. Myslím, že sa musíme zmieriť s tým, že Slováci nepatria medzi najbezpečnejších, ale ani najhorších šoférov.
Aké konkrétne techniky by ste vodičom odporučili, ktorými je možné sa dať pred jazdou viac „do pohody“?
Pri sadnutí do auta pomôže jednoduchý nádych – výdych a uvedomenie si, že sa prepínam do iného režimu. Podobne ako s dychom, je dobré uvedomiť si napätie v tele a uvoľniť ho – aby sme napríklad nesedeli v stuhnutej pozícii a pod. Niekomu pomáha na uvoľnenie príjemná hudba alebo počúvanie nejakého podcastu. Ideálne je dopriať si vždy extra čas – nesadáme do auta na poslednú chvíľu, keď už vieme, že každé zdržanie na semafore alebo za pomalším šoférom bude znamenať, že budeme meškať. Najmä keď používame auto na rutinné dochádzanie do práce alebo vozenie detí na krúžky a jazdu považujeme za „nutné zlo“, je treba sa nastaviť tak, aby bol čas v ňom strávený pre nás aspoň trochu príjemný.
Je treba sa cvičiť v tom, že budeme robiť odstup medzi emočnou reakciou, naučíme sa zapájať vyššie kognitívne procesy – odporúča psychologička. (zdroj: freepik)
Existujú z psychológie aj určité tipy pre tých vodičov, ktorí by chceli na sebe popracovať, aby boli príjemnejšími účastníkmi cestnej premávky aj pre druhých vodičov?
Je potrebné sa cvičiť v tom, že budeme robiť odstup medzi emočnou reakciou, naučíme sa zapájať vyššie kognitívne procesy. Inak povedané, keď aj dôjde k nejakej miernej, život neohrozujúcej kolízii s iným vodičom, nebudeme reagovať hneď, pozdržíme svoje ventilovanie sa. A väčšinou to po chvíli už nie je také intenzívne, skrátka to „vyšumí“. Tiež je dobré pracovať na svojej empatii. Nevieme, čo sa v druhých vodičoch odohráva – možno sedia po pol roku od nehody prvýkrát za volantom, alebo prežívajú traumu, dozvedeli sa práve zlú správu a preto robia pochopiteľne za jazdy chyby. V prípade „cezpoľných“ vodičov skúsime pochopiť, že idú pomalšie, lebo nepoznajú naše prostredie, „kiksy“ nerobia to naschvál, preto pribrzdíme, budeme ohľaduplnejší. Takisto je dobré sa nastaviť tak, že ak urobím nejakú chybu ja, druhému vodičovi sa ospravedlním, či už jednoduchým gestom alebo zablikaním. Všetkým nám predsa padne takýto ľudský prístup dobre. Zvlášť v dnešnej dobe veľmi potrebujeme vzájomne si prejavovať ľudskosť, rešpekt, byť k sebe milší. A to nielen na cestách ale vo všetkých oblastiach spolunažívania.
Kruh na hrudi ako gesto pre „prepáč“
Na vyjadrenie ospravedlnenia sa druhému existuje v medzinárodnej posunkovej reči konkrétny znak. Stačí zovrieť dlaň v päsť a urobiť ňou kruh na hrudi v smere hodinových ručičiek, prípadne vo vzduchu, aby to dobre videl aj vodič, ktorému svoje gesto posielame. Ako tento posunok vyzerá a prečo je dobré o ňom vedieť, ukazuje nová kampaň poisťovne KOOPERATIVA.
Práve poisťovňa KOOPERATIVA, v ktorej si uzatvára poistenie svojho auta najviac Slovákov a Sloveniek, pracuje s gestom „prepáč“ v novej kampani. Ňou približuje nielen praktické výhody svojho zvýhodneného riešenia komplexného poistenia auta AutoMat, ale všetkých vodičov chce zároveň motivovať k tomu, aby sme si na cestách prejavovali viac rešpektu. V týchto časoch je akýkoľvek – aj tento zdanlivo nenápadný – prejav človečenstva pre každého z nás príjemný a potrebný viac než kedykoľvek predtým.
