Ak bude prijatá, prinesie výrazné zlepšenie podmienok pre bežných, ale aj pre sofistikovaných investorov. Podľa navrhovateľa novely poslanca Petra Cmoreja (SAS) by Slovensko mohlo konečne prestať ignorovať multi-miliardové hospodárske odvetvie, ktoré je v iných krajinách jedným z pilierov ekonomiky.
Návrh vznikol na základe odborných diskusií so zástupcami investorov, s kryptokomunitou a s poslancami z viacerých klubov. Na pôde parlamentu sa o tejto téme diskutovalo už v novembri 2022, prvý návrh však žiaľ parlamentom neprešiel. Dôvody však boli viac technické, ako to, že by poslanci návrh vyslovene odmietli.
"Práve naopak. Mnohí kolegovia chápu, že podmienky v oblasti zdaňovania investícií a kryptomien je potrebné zlepšiť. Sami seba v súčasnosti ochudobňujeme o hospodársky rast, ktorý prináša rozvinutý kapitálový trh," hovorí Peter Cmorej.
"Zároveň viacerí z nich tvrdili, že pôvodný návrh bol málo ambiciózny. Rozhodol som sa ho preto v spolupráci s poslancami z viacerých klubov prepracovať a priniesť aj odvážnejšie zmeny k zlepšeniu prostredia pre investorov u nás," vysvetľuje P. Cmorej.
Aktuálny stav je demotivačný
Náš systém zdaňovania investícií a kryptomien je v súčasnosti mimoriadne neefektívny. Rôzne typy investícií zdaňujeme veľmi komplikovane, demotivačne a v porovnaní so zahraničím nekonkurencieschopne.
Zdaňujeme každý prírastok majetku, s jednou výnimkou. Ak je cenný papier prijatý na obchodovanie na burzu a investorom je fyzická osoba, po roku držania je zisk od dane z príjmu oslobodený. V slovenských podielových fondoch sa zároveň uplatňuje zrážková daň, ktorú zráža pri výplate správcovská spoločnosť.
Výsledkom je, že bežný investor vlastne netuší, aké sú jeho povinnosti. Ak si uvedomí, že v zahraničí by podobné dane neplatil, jeho demotivácia iba rastie. Preto u nás kapitálový trh v podstate neexistuje a naši občania majú najnižší finančný majetok v Európe.
Kryptomeny sú na tom ešte horšie
Napriek tomu, že krypto-aktíva predstavujú vo svete multi-miliardové hospodárske odvetvie, naša legislatíva sa im vôbec nevenuje. Investori do krypta majú u nás povinnosť platiť nielen daň z príjmu, ale aj úplne nezmyselné zdravotné odvody. Celkovo to predstavuje zaťaženie príjmov na úrovni 33 – 39 %.
Investorov preto ani len nenapadne zdaňovať zisky z krypta na Slovensku. Vyslovene nepriateľský postoj štátu spôsobuje, že inovatívni Slováci svoje krypto projekty zakladajú v zahraničí. Náš rozpočet tak prichádza o obrovské príjmy z kryptoaktív.
Čo mal priniesť novembrový návrh
Návrh novely zákona o zdaňovaní investícií a kryptomien, o ktorom poslanci rokovali v novembri, mal byť prvý krokom smerom k zlepšeniu. Jeho hlavným cieľom bolo, aby boli všetky porovnateľné finančné nástroje (zahraničný alebo slovenský podielový fond, ETF alebo iný druh cenného papiera) zdaňované rovnako. Existujúci časový test, t.j. obdobie držania, po ktorom je zisk z predaja investície oslobodený od dane, navrhoval rozšíriť na všetky porovnateľné finančné nástroje.
Návrh sa ďalej venoval aj tzv. Dlhodobému investičnému sporeniu. Ak si touto formou sporíte minimálne 15 rokov, je oslobodené od dane. Doteraz sa tento typ sporenia vzťahoval iba na burzovo obchodované cenné papiere, a tak ho nikto nevyužíval. Podľa novely zákona sa mal vzťahovať na všetky finančné nástroje a poskytovať by ho mohli aj obchodníci s cennými papiermi.
Treťou zásadnou navrhovanou zmenou bolo odstránenie drakonického zdaňovania ziskov z kryptoaktív. V prvom rade je potrebné zrušiť nezmyselnú povinnosť platiť zo zisku z krypta zdravotné odvody a zdaňovať sa už nemala ani výmena jednej kryptomeny za druhú. Kryptoaktíva držané viac ako rok, by boli zdaňované sadzbou 7%.
Do parlamentu prichádza rozšírený návrh
Na základe diskusie s odborníkmi v odbore, ako aj s kolegami z viacerých poslaneckých klubov prinášajú poslanci okolo Petra Cmoreja do parlamentu nový, rozšírený návrh novely zákona. Oproti pôvodnému má ambíciu zaviesť viacero ďalších pozitívnych zmien.
Zaujímavou novinkou je to, že investor si môže v rámci zdaňovacieho obdobia uplatniť voči ziskom svoje realizované straty. To dnes nebolo možné ani pri akciách, ani pri kryptomenách či forexe. Zisky ste museli zdaniť všetky a na straty nikto nehľadel.
Zákon poslanci upresnili tak, aby sa časový test vzťahoval aj na tuzemské podielové fondy. Tie doteraz podliehali zrážkovej dani 19%.
Zákon takisto zlepšuje podmienky aj pre sofistikovanejších investorov. Príjmy z alternatívnych investičných fondov budú podliehať dani 7 %, vďaka čomu bude toto odvetvie viac konkurencieschopné v porovnaní so zahraničím. Zlepší sa aj dostupnosť alternatívnych investičných fondov. Novela navrhuje zníženie minimálnej investície kvalifikovaného investora zo 100 na 50 tisíc eur a zvýšenie limitu kvalifikovaných investorov na majetku fondov z 20 % na 40 %.
Naštartujeme kapitálový trh, zvýšime príjmy do rozpočtu
Pre investorov môžu tieto zmeny znamenať obrovský krok dopredu. Nebudú sa musieť obávať, ktorý zákon a akým spôsobom porušili v neprehľadnej spleti zdaňovania, zlepší sa atraktivita aj dostupnosť investovania. A náš štátny rozpočet určite pocíti nárast príjmov, pretože z aktuálnej nuly to môže ísť už iba smerom hore.
„Možno som nevyliečiteľný optimista, ale verím, že napriek neprehľadnej politickej situácii má tento užitočný návrh šancu prejsť,“ hovorí Peter Cmorej a dodáva: „Nemôžeme sa ďalej pozerať na to, ako prichádzame o milióny EUR v príjmoch do štátneho rozpočtu.“
Čo môže priniesť májová novela zákona o zdaňovaní investícií a kryptomien:
- Zrovnoprávnenie zdaňovania rôznych typov investícií
- Časový test 1 rok, po ktorého uplynutí sú investície oslobodené od dane
- Možnosť uplatniť si straty voči ziskom v rámci zdaňovacieho obdobia
- Oslobodenie tuzemských podielových fondov od zrážkovej dane
- Zrušenie zdravotných odvodov v prípade kryptomien
- Nebude sa zdaňovať výmena jednej kryptomeny za druhú
- Zisk z kryptomien bude po roku držania podliehať dani 7%
- Daň 7 % sa bude uplatňovať aj na príjmy z alternatívnych investičných fondov
- Zlepší sa dostupnosť alternatívnych investičných fondov znížením minimálnej investície na 50 tisíc EUR a zvýšením limitu kvalifikovaných investorov na 40 %