Náročná modernizácia a rozšírenie frekventovanej Slaneckej cesty, ktorá musí byť hotová do konca tohto roka, a dopravné obmedzenia na Jazere sú každodennou témou diskusií aj sťažností mnohých motoristov. Okrem novej štvorprúdovky by sa však mali Košičania ešte tento rok dočkať aj zvýšenia komfortu pri zbere a vývoze komunálneho odpadu pred svojimi bytovkami. O aktuálnych témach sme sa zhovárali so starostkou mestskej časti Košice - Nad jazerom, poslankyňou mesta a šéfkou dozornej rady spoločnosti Kosit Lenkou Kovačevičovou (Starostovia a nezávislí kandidáti).
Ako s odstupom času hodnotíte neúspešný minuloročný pokus presadiť v súvislosti s rekonštrukciou Slaneckej cesty bezplatnú MHD? Mala byť od júla 2022 do konca augusta 2023 na električkách 1, 3, 9, R2 a autobuse 28, poslanci to schválili, ale primátor Polaček to vetoval.
Tlačila som na to, aby všetci cestujúci mali počas rekonštrukcie Slaneckej cesty jazdy v linkách z Jazera a na Jazero zadarmo. Dokonca benefit dopravy zadarmo v linkách po Jazere propagovalo mesto Košice vo svojom časopise. Cestujúci túto novinku vnímali veľmi pozitívne a dopravný podnik pripravil technické riešenie. Bohužiaľ, aj napriek tomu, že poslanci podporili a schválili rozšírený návrh, aby doprava zadarmo mala význam, teda cestujúcich vyviezla z Jazera a na Jazero a znížil sa tlak na cestnú dopravu, nakoniec primátor uznesenie nepodpísal. Argumentoval výpadkom príjmov v mestskom rozpočte - nechceli obetovať časť výpadku príjmov z cestovného na toto opatrenie. Nemalo zmysel ďalej eskalovať tento konflikt z jedného jediného dôvodu - všetci chápeme, že rekonštrukcia je dočasná a jej ukončenie prinesie významné zlepšenie kvality cestovania.
Radnica vás vtedy obvinila z predraženej predvolebnej kampane a výpadok príjmov vyčíslili na 3,4 milióna eur. Navyše už aj bez toho majú dnes dopravný podnik a mesto veľké problémy nájsť peniaze na zvýšenie platov vodičov a odvrátenie ďalšieho štrajku. Stále si myslíte, že by sa to bolo oplatilo a výrazne viac ľudí by bolo presadlo z áut do MHD?
Áno, som presvedčená o tom, že v prípade niektorých liniek zadarmo by výrazne viac ľudí presadlo z áut do MHD. Počas dňa jazdia električky takmer poloprázdne. Vnímala som to ako jedinečnú príležitosť otestovať, či by takéto opatrenie počas rekonštrukcie cesty ľudia využili na cestovanie MHD, a našou ambíciou má byť práve zvyšovanie počtu cestujúcich v mestskej hromadnej doprave. Suma vyčíslená na výpadok príjmov z cestovného bola premrštená.
Ako zatiaľ motoristi podľa vás znášajú obmedzenia na Slaneckej ceste pre stavebné práce? Mnohí neveria, že sa to stihne do konca roka, čo je podmienka pre peniaze z eurofondov.
Aj ja si občas pri prejazde cez obchádzky v tichosti zanadávam, je to prirodzená reakcia ľudí. Ale potom si spomeniem, v akom stave bola Slanecká cesta - výmole, vyjazdené koľaje, úplná katastrofa. Dnes je najdôležitejšie to, že práce napriek zdržaniu v zimnom období pokračujú a do konca tohto roka by mala byť Slanecká cesta hotová, takto to deklaruje zhotoviteľ spolu s mestom. Stavba v týchto dňoch po všetkých počiatočných peripetiách pokračuje v oveľa rýchlejšom tempe, aktuálne prebieha asfaltovanie a odklonenie dopravy na druhý profil vozovky. Pomáha tomu aj aktívny prístup napríklad v podobe pravidelných kontrol a aj snaha mesta o flexibilné a rýchle riešenie problémov.
Čo všetko by to v praxi konkrétne znamenalo, keby stavbu nestihli ukončiť do konca roka? Aké scenáre by nastúpili a aké by boli možné riešenia?
Museli by v náhradnom režime pokračovať ďalej a zároveň mesto musí mať schválené fázovanie ministerstvom, čo by mohlo znamenať možné korekcie finančných prostriedkov, je to veľmi zlý scénar. Zatiaľ túto alternatívu mesto nepripúšťa. Zhotoviteľ diela deklaroval na poslednom kontrolnom dni, že stavbu stihne dokončiť do konca roka 2023.
V čom vidíte najväčšie nedostatky doterajšieho priebehu rekonštrukcie Slaneckej alebo aj v organizácii dopravy? A riešenie akých problémov na stavbe i v súvislosti s obchádzkami mesto ešte len čaká? Nedošlo zatiaľ z vášho pohľadu k nejakým zmenám stavby oproti projektom a vizualizáciám, ktoré by nakoniec negatívne pocítili vodiči, chodci či cyklisti?
V prípade stavieb väčšieho rozsahu vždy hrozí zásah vyššej moci. Počas minulého roka sa ešte ani poriadne nerozbehli a museli riešiť zásadný problém so statikou a podložím a prerobiť projektovú dokumentáciu. Na trhu došlo k zásadným navýšeniam cien materiálov a aj vplyv inflácie spôsobil, že zhotoviteľ diela a mesto museli dospieť ku konsenzu a akceptácii zo strany ministerstva. Zimné počasie stavbárom neprialo, našťastie sa sklz podarilo dobehnúť. V projekte je niekoľko technických zmien, sú však bezvýznamné z hľadiska vplyvu na kvalitu a funkcionalitu stavby.
Ktoré témy okrem vašej Slaneckej dnes najviac rezonujú v samosprávach mestských častí?
Takmer na sto percent sa prekrývajú s celomestskými témami, ako sú nedostatok parkovacích miest, svetelná infraštruktúra, komunikácie, zvýšenie komfortu cestovania v MHD, ale aj skvalitnenie služieb, ako je napríklad zvoz odpadu a zlepšovanie kultúry nakladania s ním. Ako predsedkyni dozornej rady spoločnosti Kosit za mesto sa mi podarilo dosiahnuť medzi Kositom a mestom významný míľnik. Tento rok začneme s výmenou klasických kontajnerových, tzv. klietkových.
Hovorí sa o nich v Košiciach už niekoľko rokov, ale zatiaľ ich v meste pribudlo len pár.
O téme sa diskutovalo pomerne dlho a všetci sme vedeli, že do tejto investície budeme musieť skôr či neskôr ísť. Konečne prišiel ten čas. Polopodzemné kontajnery sú estetickejšie, menej cítiť zápach, veľmi ťažko sa z nich vyberá odpad pre tzv. „hľadačov“. Dnes bežne vidíme neporiadok v okolí kontajnerov, ktorí tam nechávajú ľudia či už z lenivosti alebo z obyčajnej nedbanlivosti. Zasadením kontajnerov do zeme by sa to malo skončiť.
Budú sa vymienať všetky stojiská v Košiciach a aký je harmonogram?
Ešte tento rok by sme chceli začať s budovaním prvých 40 polopodzemných stanovíšť. V každej väčšej mestskej časti približne päť a postupne každý ďalší rok by mali pribúdať nové. V súčasnosti Kosit hľadá vhodné pozemky na ich umiestnenie, na ktorých sa dá stavať, aby bol zároveň zachovaný komfort obyvateľov jednotlivých mestských častí. Následne mesto Košice vyberie z navrhovaných lokalít tie najvhodnejšie, overí prítomnosť inžinierskych sietí a začne sa stavať. Polopodzemnými kontajnermi sa Košice dostanú na úroveň európskych metropol. Spôsobom spracovania odpadu tam sme, ale chýba nám trochu kultúrnejšie prostredie na jeho zber v uliciach.
Aký je celkový počet kontajnerovísk v Košiciach a aký bude finálny počet polopodzemných stanovíšť? Ako na tento investičný zámer reagujú mestskí poslanci a starostovia?
V tejto veci panuje zhoda naprieč celým politickým spektrom. Otázka osadenia polopodzemných kontajnerov sa začala pred 15 rokmi a neexistovala garnitúra, ktorá by to nechcela zrealizovať. Vždy ju však pribrzdili hádky o peniaze alebo politické egá. Dnes je to všetko za nami a tým, že Kosit prišiel s prijateľným plánom časovo aj finančne rozložiť riziko, nie je nad čím váhať. Dá sa povedať, že polopodzemné kontajnery v Košiciach konečne budú, aj keby traktory padali. Chceli by sme sa postupne dostať až na 200 polopodzemných stanovíšť, čo je približne tretina všetkých klietkových stanovísk, ktoré v meste máme. Treba zároveň dodať, že nie všetky lokality sú vhodné na výmenu nadzemných za polopodzemné kontajnery.
Aké sú celkové náklady tejto investície, z akých zdrojov ju bude Kosit financovať a bude sa na tom nejako finančne podieľať aj mesto Košice ako päťpercentný akcionár Kositu?
Kontajnery nakúpi Kosit podobne ako všetky ostatné zberné nádoby v meste a mesto platí firme Kosit za ich manipuláciu, teda vyprázdnenie. Mesto na zakúpenie kontajnerov samostatne prispievať nemusí. Cena jedného polopodzemného kontajnera sa pohybuje okolo 3 000 eur.
(red)
