SPP si uvedomuje zodpovednosť za ochranu životného prostredia a klímy, aj to akú výzvu ciele EÚ a Slovenska predstavujú pre celý energetický sektor. Za kľúčové nástroje v úsilí na dosiahnutie uhlíkovej neutrality SPP považuje zvyšovanie energetickej efektívnosti a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Do roku 2030 plánuje SPP do projektov zameraných na výrobu energií z OZE investovať, sám alebo v spolupráci s partnermi, približne 500 miliónov eur.
SPP pripravuje vlastné projekty výroby elektriny z vetra
Jednou z oblastí, do ktorej sa SPP aktívne zapája je výroba elektriny z vetra, pretože ide o najčistejší zdroj s minimálnymi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Využitím veternej energie v pripravovaných veterných parkoch vie SPP dosiahnuť zníženie ročnej produkcie CO2 o viac ako 800 t na každý GWh elektriny dnes vyrábanej z uhlia. Spoločnosť má v súčasnosti rozpracovaných niekoľko investičných projektov a zámerov na vybudovanie a prevádzkovanie veterných parkov napr. pri obci Drahovce, pri meste Galanta a v oblasti Záhoria.
„Projekt v Drahovciach predstavuje reálnu odpoveď na výzvy v otázkach dekarbonizácie, ale aj energetickej bezpečnosti a samostatnosti. Bude schopný vyrobiť viac ako 120 GWh elektriny, čo napr. predstavuje spotrebu 45-tisíc slovenských domácností. Dnes je v dôležitej fáze posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA) a momentálne čakáme na stanovenie rozsahu hodnotenia od Ministerstva životného prostredia. Všetky zariadenia na využívanie vetra pri výrobe energie podliehajú takémuto povinnému hodnoteniu bez limitu. Pri projekte veterného parku v Galante a na Záhorí momentálne pripravujeme podanie EIA zámeru. SPP sa vo svojich projektoch veterných parkov chce zaviazať dodávať elektrinu v nich vyrobených pre potreby miest a obcí, v ktorých katastrálnych územiach sa nachádzajú,“ uviedol riaditeľ rozvoja podnikania SPP Rastislav Nemec.
SPP už v prípravnej fáze projektov na výrobu energie z OZE proaktívne komunikuje so všetkými dotknutými stranami. Spätnú väzbu nielen od samosprávy, ale aj odbornej či laickej verejnosti spoločnosť považuje za príležitosť zámer zrealizovať čo najlepším spôsobom s minimalizáciou vplyvov na okolie.
Dáta ukazujú, že veterné parky nemajú negatívny vplyv na okolie
Skúsenosti zo škandinávskych krajín či susedného Rakúska, ktoré sú na čele pelotónu výroby elektriny z OZE ukazujú cestu, ako budovať moderné veterné parky a pritom zachovať celkový ráz krajiny. Zároveň ponúkajú zrozumiteľné informácie, fakty a nespochybniteľné dáta, opierajúce sa o dlhoročné pozorovania a odborný výskum, ktoré vyvracajú mýty a dezinformácie o škodlivosti veterných parkov. Tie naopak ukazujú, že ich prevádzka je pre ľudí, zvieratá a rastliny, vrátane poľnohospodárskych plodín zdravotne neškodná.
Za poslednú dekádu nastal výrazný technologický pokrok vo výrobe veterných turbín, ktorý na jednej strane zvýšil ich recyklovateľnosť na skoro 100 % a výrazne eliminoval stroboskopický efekt a hluk, s ktorými bola prevádzka veterných parkov v minulosti nie vždy objektívne spájaná. Rozloženie parku tiež minimalizuje trvalý záber poľnohospodárskej pôdy. Pôdu pod rotorom je tak možné ďalej poľnohospodársky využívať.
K dlhodobo najcitlivejšie vnímaným otázkam pri budovaní veterných parkov patrí tiež ich vplyv na ochranu vtákov. V tomto smere nastal v poslednom období zásadný technologický pokrok. Súčasťou veterných turbín sú totiž technológie, ktoré predchádzajú kolíziám s vtáctvom a to aj na úkor výroby elektriny. Dôležitým prvkom ochrany sú dostatočné rozostupy medzi turbínami v stovkách metrov, ktoré nevytvárajú pre vtáctvo bariéru. Nové typy rotorov sa otáčajú v priemere 14 až 16-krát za minútu, čo poskytuje dostatočný čas na zamedzenie ich prípadnému stretu s lopatkou turbíny.
