Kam sa stratil zisk bánk?

Dnes je samozrejmé, že peniaze v banke sú v bezpečí. Takmer nikto si neštuduje informácie o banke, do ktorej mu chodí výplata. Okrem názvu banky, farebného vizuálu pobočky alebo jednoduchosti ovládania internetového portálu a aplikácie ľudia o bankách veľa nevedia. Väčšina netuší, ako banky zhodnocujú peniaze, ktoré sú u nich uložené. Jedným z mála parametrov, ktoré sú ľudia schopní zachytiť a vnímať, je zisk. Ak banka tvorí zisk, v očiach verejnosti je to dobrá, stabilná banka. Podľa výsledkov tohtoročného prieskumu Eurobarometer verí online bankovníctvu na Slovensku takmer 2/3 obyvateľov. Celková dôvera v banky je tak na Slovensku mimoriadne vysoká.

Prvý polrok 2023 priniesol 25 bankám na Slovensku rekordný zisk vo výške 565 miliónov eur, čo je o takmer polovicu viac, ako v prvej polovici minulého roka.

Pre stabilitu ekonomiky každej krajiny je dôvera v banky mimoriadne dôležitá. „Klienti inštinktívne zveria svoje peniaze skôr bankám, ktoré vytvárajú stabilný a trvalý zisk,“ hovorí Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie (SBA).

Priemerná ziskovosť bánk v eurozóne dosahuje, podľa Michala Lehutu makroanalytika VÚB, okolo 7-9 percent vlastného imania, pričom v okolitých krajinách je to 10-15 %. Na Slovensku je to v ostatných rokoch menej, len okolo 7-9 percent.

Slovenská banková asociácia upozorňuje, že na to, aby boli banky schopné podporovať nevyhnutný rast ekonomiky, je potrebné, aby ich ziskovosť bola dlhodobo minimálne na úrovni 10 percent. Rentabilita kapitálu slovenského bankového sektora je však na nižšej úrovni a zaostáva za priemerom regiónu. Viac kapitálu znamená viac úverov pre firmy, domácnosti a väčší priestor pre nákup štátnych dlhopisov. Len za posledné dva roky bankový sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo.

Napriek tomu, že bankovníctvo je jediný sektor, ktorý má zo zákona prikázané dosahovať zisk, nie je vyšší ako v iných sektoroch. Čo sa týka nominálneho zisku bánk, je jeho vývoj podobný s vývojom ziskovosti iných sektorov na Slovensku. Na ilustráciu čistý zisk bánk v roku 2022 vzrástol o 14,1 percenta. Čistý zisk všetkých podnikateľských subjektov na Slovensku podľa údajov Finstat vzrástol o 14 percent.

Väčšina zisku zostáva na Slovensku

Mnohé banky pôsobiace na našom trhu majú zahraničných majiteľov, napriek tomu väčšina zisku zostáva u nás. „Významná časť čistého zisku ostáva na Slovensku a posilňuje vlastné zdroje banky. Za posledné 4 roky bankový sektor ponechal viac ako 2/3 vytvoreného čistého zisku na Slovensku a navýšil svoje vlastné zdroje. Tým sa zvýšila stabilita sektora a zároveň sa vytvoril predpoklad pre rast úverov. V sledovanom období na výplatu dividend akcionárom išlo menej ako 1/3 zisku,“ vysvetľuje Marcel Laznia analytik SBA.

Banky sú aj štedrým prispievateľom do štátneho rozpočtu. Na dani z príjmu právnických osôb v súčasnosti platia zhruba 200 miliónov eur ročne, hovorí Michal Lehuta makroanalytik VÚB. Za posledných desať rokov zaplatili banky daň z príjmu vo výške 2 miliardy eur, pričom tri najväčšie banky patria dlhodobo k Top10 najväčších platcov dane z príjmov. Podiel bankového sektora na odvedenej dani z príjmu všetkých právnických osôb sa dlhodobo pohybuje na úrovni do 10 percent.

(zdroj: Pexels)

Banky podporujú ekonomiku, zisk využívajú na poskytovanie úverov

Banky sú kľúčové pre rozvoj našej ekonomiky, nakoľko financujú takmer 2/3 slovenského hospodárstva. No v prípade nízkej výnosnosti kapitálu môže prísť k menšiemu nákupu štátnych dlhopisov, a tak by chýbali financie v štátnej kase. Pri nízkej výnosnosti kapitálu môžu akcionári bánk uprednostniť iné krajiny pred Slovenskom, čím by sa znížila konkurencia na trhu a aj celková atraktivita bankového sektora na Slovensku.

Podľa predstaviteľov bankového sektora, vďaka 100 miliónom eur čistého zisku, ktorý posilní vlastné zdroje bánk, môže bankový sektor ročne poskytnúť úvery vo výške 1 miliardy eur. To je suma, ktorá postačuje na poskytnutie približne 12-tisíc priemerných hypoték ročne.

Na čom banky zarobili

Rok 2023 vyzerá byť pre ziskovosť bánk naozaj výnimočne dobrý, najmä preto, že rástli benčmarkové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, ktoré potom znamenajú vyššie úrokové príjmy bánk. „Rast v ziskovosti za obdobie posledných mesiacov bol spôsobený menovou politikou Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá reagovala na rast inflácie. Nárast základných úrokových sadzieb ECB z 0 na 4,5 percenta za obdobie 14 mesiacov bol bezprecedentným krokom. Podobný vývoj, ako sme videli na Slovensku, bolo možné pozorovať vo všetkých krajinách eurozóny. Napríklad slovinský bankový sektor dosiahol v prvom polroku 2023 zisk vo výške 464 miliónov eur a medziročne vzrástol o 145 percent. Slovenský bankový sektor, ktorý je približne 2-krát väčší dosiahol za to isté obdobie zisk vo výške 564 miliónov eur s medziročným nárastom 47 percent,“ vysvetľuje Laznia, analytik SBA.

„Vyššia ziskovosť je dobrým signálom pre peňažný a úverový krvný obeh ekonomiky, ako aj finančnú stabilitu. Primeraný zisk znamená, že banky nemusia zvyšovať poplatky či úrokové sadzby nad rámec nákladov, rizikovej a spomínanej ziskovej marže. Z hľadiska hlavného biznisu u nás, teda hypotekárnych úverov a ich sadzieb, a porovnania s inými krajinami môžeme povedať, že konkurencia bánk je na Slovensku vysoká,“ doplňuje makroanalytik Lehuta z VÚB.

Druhý polrok pôjde zrejme ziskovosť dole. Po vzore neeurových krajín (napr. Česká republika) je možné, podľa Lazniu zo SBA predpokladať, že ziskovosť bankového sektora sa bude v druhom polroku 2023 znižovať, keďže pravdepodobne došlo k dosiahnutiu maximálnej výšky úrokových sadzieb.

Zisk nemá vplyv na výšku úrokov

Zisk priamo nevplýva na výšku úrokových sadzieb alebo na výšku poplatkov. Úrokové sadzby na úvery sú ovplyvňované najmä externými faktormi, ako je vývoj na finančnom trhu a úverovou rizikovosťou.

Cieľom je, aby banka bola schopná zo svojich zdrojov, teda zisku a vlastného kapitálu, pokryť prípadne negatívne dôsledky nepriaznivého ekonomického vývoja. To môže byť nárast nesplácaných úverov v dôsledku rastu nezamestnanosti, alebo nárast cien finančných nástrojov potrebných na zabezpečenie financovania úverov v dôsledku rastu úrokových sadzieb.

V prípade hypoték sa úroková sadzba odvíja od úročenia dlhodobých zdrojov. Ak sa napríklad v dôsledku nedostatočnej konsolidácie budú zvyšovať výnosy slovenských štátnych dlhopisov, vplyv to bude mať aj na úrokové sadzby hypoték.

Ziskovosť slovenských bánk v porovnaní s bankami v okolitých krajinách patrí dlhodobo medzi najnižšie. Podľa údajov ECB za rok 2022 sa návratnosť (rentabilita) kapitálu slovenských bánk pohybuje na úrovni 9,4 %.

Zdroj: ECB data portal