Advokátska kancelária DLMU patrí k väčším slovenským advokátskym kanceláriám s najdlhšou tradíciou na Slovensku. Navyše, jeden z jej zakladajúcich členov Štefan Detvai stál pri zrode Slovenskej advokátskej komory (SAK) a bol jej dlhoročným predsedom.
„Máloktorá zo slovenských kancelárií si môže povedať, že má viac ako 30-ročnú históriu, a žiadna, že má partnera s číslom preukazu SAK č. 0001,“ hovorí s úsmevom Jakub Malý, predstaviteľ mladej generácie partnerov. Advokát ŠTEFAN DETVAI spolu s ďalšími troma advokátmi, Zoltánom Ludikom, Jozefom Malý a Ladislavom Udvarosom, ju založili v roku 1993.
O vzniku advokátskej kancelárie, jej míľnikoch či výzvach, ktoré prinášajú technológie, rozpráva ŠTEFAN DETVAI spolu s mladšími kolegami – JAKUBOM MALÝM, MICHALOM ANDREJŠINOM a JURAJOM GABRIŠKOM.
Čo bolo hlavným impulzom na založenie DLMU?
Štefan Detvai
Štefan Detvai (ŠD): Transformácia spoločnosti po roku 1989 mala za následok aj transformáciu ekonomickú. Socialistická ekonomika sa počas 90. rokov menila na trhovú a následkom privatizácie a príchodu zahraničných firiem začalo prevládať súkromné nad štátnym vlastníctvom. Tieto procesy neskutočne zvýšili dopyt po komplexných právnych službách zo všetkých oblastí práva. Jednotlivý advokát, komerčný právnik či podnikový právnik objektívne nemohol zvládnuť také veľké objednávky. Bolo nevyhnutné vytvárať tímy, ktoré dokázali poskytnúť kvalitné a komplexné právne služby. Takáto požiadavka na trhu právnych služieb priviedla aj nás, štyroch advokátov, ktorí sme sa profesijne poznali už z minulosti, založiť advokátsku kanceláriu.
Kto boli vaši klienti v tom období?
ŠD: Zameriavali sme sa na poskytovanie právnych služieb primárne pre zahraničných klientov, najmä z Nemecka, Rakúska a USA. Medzi nimi boli prevažne finančné inštitúcie a rôzne nadnárodné spoločnosti z oblasti stavebníctva a priemyslu. Intenzívne sa na nás obracali aj zahraničné advokátske kancelárie. Bola to mimoriadne vzrušujúca doba. Obrazne povedané, práce bolo ako na kostole a pracovali sme skutočne veľmi intenzívne.
Čo boli významné míľniky, či už z hľadiska transakcií, zmien v legislatíve, či iných faktorov, na ktoré ste museli reagovať?
ŠD: Vstup Slovenska do EÚ v roku 2004 a s tým súvisiaca aproximácia právneho poriadku, vstup do schengenského priestoru a zavedenie jednotnej meny euro je určite potrebné považovať za zásadné míľniky, ktoré sa dotkli výkonu advokácie, a teda aj našej kancelárie. Za spomienku stojí aj postupné zavádzanie elektronizácie verejnej správy, ktoré ovplyvnilo a dodnes ovplyvňuje výkon advokácie, nie nutne len pozitívne.
Jakub Malý
Jakub Malý (JM): Pandémia bola silným impulzom na prechod na dištančnú prácu a zmenu spôsobu komunikácie s klientmi. Osobné stretnutia nahradili video hovory, mnohokrát z domáceho prostredia, čo prinieslo aj mnoho pamätných či priam komických momentov. Napríklad vidieť generálneho riaditeľa veľkej zahraničnej firmy, ako zápasí so svojím päťročným synom či s domácim zvieraťom (úsmev). Z legislatívnych zmien by som spomenul aj rekodifikáciu súdneho procesu. Tou poslednou významnou zmenou bola súdna reforma z tohto roku, ktorú poznáme aj pod názvom Nová súdna mapa.
Michal Andrejšin
Michal Andrejšin (MA): Každá výrazná ekonomická a spoločenská zmena je míľnikom, keďže sa od toho odvíjajú aj potreby a problémy klientov. Súčasná situácia počnúc pandémiou, turbulentný spoločenský a geopolitický vývoj či vysoká miera inflácie majú značný vplyv na to, ako sa klientom darí a na to, aké právne problémy potrebujú riešiť. Nutnosť realizovať úsporné opatrenia, problémy s likviditou, platobnou disciplínou obchodných partnerov sú len niektoré z nich. Treba predvídať a myslieť už pri nastavovaní obchodných vzťahov na to, čo doba prinesie, s cieľom ošetriť možné riziká a predchádzať sporom. Tie sú takmer vždy pre klientov nežiaduce.
Kedy vznikla potreba, aby sa do riadenia kancelárie zapojila mladšia generácia právnikov?
ŠD: Táto potreba vyvstala v súvislosti s prirodzeným generačným vývojom. Máme záväzky voči našim klientom, okrem iného zabezpečiť pre nich kontinuitu poskytovania právnych služieb v štandarde a kvalite, ktorú od našej kancelárie očakávajú.
Pred deviatimi rokmi zomrel náš kolega a zakladajúci partner Jozef Malý a pred necelými troma rokmi, počas pandémie, Zoltán Ludik. Strata vážených a rešpektovaných kolegov nás všetkých hlboko zasiahla a vyžiadala si organizačné zmeny. Zvládli sme to vďaka profesionalite, nasadeniu všetkých kolegov a dobrým medziľudským vzťahom. A tu musím podotknúť, že máloktorá kancelária zvládne takéto výzvy.
Líši sa pohľad staršej a mladšej generácie na advokáciu?
ŠD: Z môjho pohľadu ako najstaršieho partnera kancelárie aj v rámci advokácie, rovnako ako v celej spoločnosti došlo k zmene, bohužiaľ, nie pozitívnej, v medziľudských vzťahoch.
Mladá generácia je veľmi priebojná, dravá, životaschopná, mnohokrát však zabúda vo vzájomných vzťahoch na úctu, kolegiálnu ohľaduplnosť a o žoviálnosti už ani nehovorím.
Podstatu tejto zmeny vidím v novom pohľade na výkon advokácie, keď samotný názov advocatus znamená privolaný na pomoc. Kým staršia generácia považovala advokáciu za povolanie, mnohokrát poslanie, mladá generácia vidí v nej skôr podnikanie na trhu právnych služieb.
Juraj Gabriško
Juraj Gabriško (JG): Advokácia nie je bežné podnikanie, ale špecifický druh povolania, ktorý kladie vyššie nároky na morálku, etiku a správanie. Je kľúčové, aby sme ostali verní pôvodným odkazom a ideálom a aplikovali ich v súčasnom kontexte. Obzvlášť dnes treba konať tak, aby sme chránili dobré meno advokácie.
S akými problémami sa na vašu kanceláriu obracajú klienti dnes?
ŠD: Problémy sú v zásade tie isté. Zmenila sa právna úprava, je nevyhnutné vo zvýšenej miere sledovať európsku legislatívu. Pri riešení problémov sa vo vyššej miere musíte obracať na odborníkov z iných odvetví.
MA: Zároveň vnímame situáciu a potreby klienta komplexne. Dnes už nestačí ponúknuť klientovi iba právne poradenstvo. Klient vyžaduje, aby mu bol zabezpečený komplexný servis, to znamená aj ďalšie služby súvisiace s jeho podnikaním.
JM: Zvýšili sa požiadavky na orientáciu v cezhraničnom prostredí, potrebu koordinovať právne tímy vo viacerých jurisdikciách. Nová generácia podnikateľských subjektov, napríklad za startupového prostredia, ktorých obchodné aktivity často nie sú limitované hranicami, pretože ich produkt alebo služba sú ľahko dostupné kdekoľvek na svete. V minulosti naši klienti prichádzali takmer výlučne zo zahraničia na Slovensko. Dnes vidíme veľa úspešných príbehov expanzie slovenských podnikov za hranice.
Narastá dopyt po nebankovom financovaní, následkom čoho sa vytvoril veľmi čulý ekosystém nielen inštitucionálnych investorov, ktorí intenzívne vyhľadávajú nové príležitosti na zhodnocovanie kapitálu. Zdá sa, že investori sú dnes lepšie zorientovaní a spôsobilí vyhodnotiť pomer rizika k potenciálnym výnosom a púšťajú sa aj do ambicióznejších projektov. Zaiste tomu pomohla aj širšia adaptácia mechanizmov, ktoré pomáhajú riešiť prípadné nezhody napríklad vo vízii či v smerovaní spoločného podniku, čo pomáha predchádzaniu sporom a zvyšuje mieru predvídateľnosti ich vývoja.
Akým výzvam očakávate, že advokácia bude počas nasledujúcich piatich či desiatich rokov čeliť?
JG: Momentálne sme svedkami technologického boomu, priam revolúcie, ktorú spôsobil nástup umelej inteligencie a strojového učenia. Toto zásadným spôsobom zmení celkovo ľudskú spoločnosť a nepochybne sa to odrazí aj v advokácii. Budúcnosť advokácie bude určite veľmi dynamická a zaujímavá, avšak advokátske kancelárie, ktoré nenastúpia na tieto trendy, nebudú dlhodobo konkurencieschopné.
Ako sa pod týmto vplyvom zmenia služby, ktoré poskytujete?
JG: Určite dôjde k ďalšej elektronizácii a nahradeniu jednoduchých repetitívnych úloh umelou inteligenciou. To uvoľní ľudské zdroje a čas na komplikovanejšie úlohy, ako napríklad posudzovanie zložitých právnych otázok. Zatiaľ nevieme nahradiť človeka pri konečnom rozhodovaní, minimálne z etických dôvodov. No možno by sme si mali položiť otázku, či to nie je iba preto, že si to zatiaľ z rôznych príčin netrúfame urobiť.
ŠD: Aktuálne prebieha rozsiahla diskusia o tom, či by umelá inteligencia mohla niekedy rozhodovať na súdoch. Obávam sa však toho. Stroj nikdy nebude posudzovať veci z pohľadu človeka, ktorý má svoje city a potreby, a ani žiadna právna norma nie je dokonalá. V určitých ekonomických záležitostiach si to viem predstaviť, ale v rodinných a trestných záležitostiach by to mohlo byť veľmi zákerné a bezcitné.
