Nataliya Karamanits v strede v obklopení modeliek s jej modelmi.
Vyštudovala právo, ale uprednostnila módne návrhárstvo. Má umelecké cítenie a z toho vyplýva aj jej cit pre módu. Tvorbu 41-ročnej Nataliye Karamanits zatiaľ poznajú u nej doma, v rodnej Ukrajine.
Svoju značku Strochka nedávno predstavila v Košiciach počas slávnostného otvorenia centra pohybu a relaxu Body Movement v Košiciach. Módna prehliadka bola slovenskou premiérou a zároveň aj prvou v Európskej únii. Prezentácia jej návrhárskej práce vyvolala v Košiciach mimoriadne pozitívny ohlas.
Modely Nataliye Karamanits sú určené pre nezávislé a moderné ženy, ktoré majú okrem estetickej stránky rady komfort, minimalizmus a nadčasovosť. Návrhárka plánuje v blízkej budúcnosti expandovať na slovenský trh. Zhovárali sme sa s ňou krátko po módnej prehliadke.
Modely predvádzali modelky, ktoré zosobňovali bežné ženy. Bol to zámer?
- Vždy, keď sa pustím do navrhovania modelov, tak myslím na to, že musia byť dostupné pre každú ženu. Nie každá žena totiž meria 1,80 metra a má ideálne miery 90-60-90, nie každá je teda modelka.
Naopak, moje modely musia byť dostupné pre každú ženu, musia byť pohodlné, človek sa v nich musí dobre cítiť a každá žena si ich môže obliecť. Modely sa snažím navrhovať tak, aby boli kombinovateľné, aby boli použiteľné na viaceré príležitosti.
Sukňa má totiž pasovať nielen k lodičkám, ale aj teniskám. A aby aj ten kabát bol vhodný tak pre elegantné, ako aj športové veci. Myslím na to, aby sa každý môj model mohol doladiť k inému a v tom je praktickosť.
Pravdou je, že sme nevedeli, aké tu budeme mať modelky, zabezpečil nám ich organizátor. Ukázalo sa, že moje modely sú naozaj pre každého, pretože aj týmto dievčatá akurát sadli.
Zvyčajne, ak si idem niečo kupovať na oblečenie, riešim pritom, či to bude pohodlné, či sa to rýchlo nepokrčí, nezašpiní. Proste hľadám praktické oblečenie do každého dňa, aj do práce, aj do obchodu, či na prechádzku s dieťaťom. U vás to vyzerá tak, že takýto typ oblečenia je pre vás cieľ...
- Toto je doslova môj zámer. Sama mám veľmi rada komfort a chcem ho aj pre zákazníčky. Chcem, aby sa cítili komfortne a prirodzene. A presne tak, ako ste povedali, majú sa takto cítiť, keď idú do práce, po dieťa do škôlky, s kamarátkami do mesta či na kávu.
Ženám sa často stáva, že si otvoria skriňu, vyberú z nej krásne sako a pozerajú, k čomu ho vôbec dopasovať. Darmo, že je veľmi pekné, ale nie každý model je praktický a viete ho kombinovať, či použiť na rôzne príležitosti.
Keď kreslím nový model, vždy myslím na to, kde všade je bude použiteľný, k čomu ho dopasovať. Oblečenie nemá byť len jednorázová záležitosť, ktorá potom visí v skrini dva či tri roky.
Nataliya Karamanits chce vstúpiť na slovenský a neskôr aj európsky trh.
Táto vaše filozofia sa zrejme netýka len výberu materiálov a strihov, ale aj farieb...
- Tak to presne beriem. Je to skôr intuitívny pocit, že si nevyberám výrazné farby, ale skôr neutrálne. Aj keď móda je, aká je, rýchlo sa mení a často sa dostávajú do popredia aj veľmi výrazné odtiene, ale neutrálne farby sú stále univerzálne. Ja to tak cítim.
To znamená, že si vašu mikinu alebo sako kúpim a nestratí pár rokov na aktuálnosti...
- Veľa mojich klientov hovorí, že ich teší, že si kúpia moje modely a nie sú nejaké konzervatívne, ale zároveň sú aktuálne a nositeľné počas štyroch či piatich rokov, stále sú v trende.
Odkiaľ pochádzate?
- Pochádzam z Ukrajiny z Krivého Rohu, z mesta, ktoré je blízko pri fronte, stále tam počuť výbuchy. Nedávno dopadla raketa aj do centra mesta blízko mojej fabriky. Stále to beriem tak, že u nás žijú ženy, ktoré pracujú a vyrábajú. Aspoň na krátky moment im to pomáha zabudnúť na ťažké chvíle, ktoré Ukrajina prežíva kvôli strašidelnej vojne. Tým, že tvoria krásu, im to podľa mňa veľmi pomáha.
Čo ste vlastne povolaním?
- Som právnička.
Ako ste sa potom dostali k návrhárstvu?
- Napriek tomu, že som vyštudovala právo, stále som chcela tvoriť. Veľmi rada kreslím a maľujem. Začínala som tým, že som šila detské modely na svoju dcéru. Jeden čas som šila vojenské uniformy. Potom som sa dostala k súčasnej tvorbe, začala som navrhovať ženskú módu. Stále som uvažovala nad tým navrhovať oblečenie, bol to môj sen a podarilo sa mi pretaviť ho do skutočnosti.
Názov značky a dizajn ste si vymysleli sama?
- Približne pred šiestimi rokmi som premýšľala, ako by som mohla nazvať svoj brand. Napadol mi pohľad na to, ako ihla šije stehy na šijacom stroji. Skúsila som si to nakresliť a vznikla mi strochka, teda steh. Má to doslovný význam, má to pripomínať, že tie modely niekto šije na stroji, niekto na tom pracuje. Aby bolo jasné, že za tým modelom je aj príbeh.
Čo vás na tejto práci najviac baví a motivuje?
- Stále si hovorím, že tvorím krásu a chcela by som ju ukázať aj slovenským ženám, taktiež ženám v Európe. Priniesť k vám trochu tej ukrajinskej kultúry, niečo z nášho ukrajinského srdca. Ako každá žena mám rada pekné oblečenie, rada sa pekne obliekam, kombinujem, dobre vyzerám. Vždy som si pritom vravela, čo všetko mi chýba. Potom som sa sama seba pýtala, prečo to mám hľadať, keď si to viem a môžem vytvoriť. Takto sa to začalo. Tým, že sa to páčilo ľuďom, mala som od nich dobrú odozvu, môj osobnostný rozvoj, aj rozvoj mojej odevnej značky napredoval, posúvalo ma to dopredu. To ma ženie ako taký motor, aby som tvorila ďalej.
Ako vlastne vyzerá vaše dielňa v Krivom Rohu?
- Modely navrhujem ja, ale nešijem ich. Mám štyroch dizajnérov, ktorí robia strihy a 10 šičiek, okrem toho ešte ekonómku a predavačky. Po finančnej stránke to dnes nie je zďaleka také ako pred vojnou, ale záujem stále je.
Ako by ste charakterizovali vašu klientelu?
- Naozaj široké vekové rozpätie od 22 do 65 rokov. Moja mama má 69 rokov a tiež nosí moje modely. Oblečenie, ktoré navrhujem, je naozaj pre širokú vekovú kategóriu.
Odkiaľ kupujete látky?
- Zvyčajne z Turecka, Talianska, Francúzska. Budem úprimná, nezaujíma ma, akej značky je látka, možno iní návrhári si na to potrpia, ale ja potrebujem látku hlavne ohmatať, cítiť, či je to dobrý materiál.
Módna prehliadka ukrajinskej návrhárky Nataliye Karamanits. Autor: Karen Bulakh/Mate White.
Kde všade dodávate vaše modely?
- V Košiciach bola moja prvá prehliadka nielen na Slovensku, ale celkovo v Európskej únii. Mám vlastný obchod v Krivom Rohu, modely dodávam do obchodov s oblečením v rámci Ukrajiny.
Aký máte teda plán na Slovensku?
- Chcela by som sa tu postupne etablovať, ak to bude možné, oficiálne veci sa ešte musia dohodnúť, doriešiť. Pravda je, že som chcela vidieť reakciu žien na Slovensku, aby som sa uistila, či to má zmysel.
Aký ste mali pocit z odozvy od Košičaniek?
- Priznám sa, že pred prehliadkou som mala veľký stres. Bála som sa, ako moju tvorbu zoberú, že sa im to nebude páčiť. Napokon to dopadlo nad moje očakávania, reakcie boli veľmi pozitívne. Teraz je to pre mňa neskutočná motivácia, keď som videla reakcie publika. Páčilo sa im to. Malinkými krokmi sa budem snažiť preraziť na Slovensku.
Čo by ste ženám odporúčali? Ako je najlepšie sa obliekať?
- Snažím sa mojimi modelmi ukázať, aby ženy dbali a mysleli na to, že sa v oblečení musia cítiť pohodlne a zároveň byť pekné. Ženy nesmú zabúdať na to, že sú ženy. V prvom rade musia byť spokojné samy so sebou, mať dobrý pocit, určite by nemali zabúdať na svoju ženskosť.
Otvorenie centra pohybu a relaxu Body Movement
Vy ste ukázali, že ženskosť je aj v teplákoch a v mikine ...
- Áno, aj športovými vecami možno ukázať ženskosť. Ženy musia byť odvážne, nebáť sa, skúšať, ale opakujem, pri experimentovaní by mali byť najmä spokojné so sebou.
Čo najradšej nosíte vy?
- Nenosím vysoké podpätky, mám rada tenisky, skôr športovú módu. Ale áno, aj v mojej skrini sa nájdu veci ako biela sukňa s vlečkou.
Nikdy vám nenapadlo navrhovať napríklad pre chlapov?
- Nedávno sme začali šiť futbalové dresy. Je pravda, že sa občas stane, že do obchodu príde muž so ženou a pýta sa, čo ponúkame pre nich. Už sa tým intenzívne zaoberám, že by som niečo vyskúšala vymyslieť aj pre mužov.
Myslíte si, že slovenský a ukrajinský trh sú si podobné?
Žena je všade žena. Určite sa nájdu rozdiely na našich trhoch, ale slovenské ženy sú rovnako krásne, videla som reakcie slovenských žien, nemalo by sa to tak líšiť. Na Ukrajine sa tiež situácia zmenila, odkedy začala vojna. Na počudovanie sa vytvorilo aj viacero nových značiek, čo je obdivuhodné. Niekto by povedal, že to nie je vhodný moment. Pre Ukrajincov je to hnací motor.
