Environmentálne, sociálne a riadiace kritériá sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou rozhodovacích procesov pre investorov a zákazníkov. Banky si zmenu v investičných preferenciách uvedomujú a prijímajú kroky na lepšie zohľadňovanie ESG faktorov vo svojej činnosti.
Desať slovenských bánk, pod záštitou Slovenskej bankovej asociácie a s technickým riešením prevádzkovaným spoločnosťou CRIF Slovak Credit Bureau, vytvorilo jednotný ESG bankový dotazník. Vďaka nemu jednoduchšie zistia dôležité informácie v oblasti udržateľnosti svojich firemných klientov.
Štruktúrovaný dotazník je dostupný na platforme Synesgy. Stačí, ak ho klient vyplní iba raz, čím tieto údaje sprístupní pre zapojené banky.
Celkový proces zberu ESG údajov sa tak výrazne zjednoduší. V podstate ide o doplnenie bežne používaných finančných informácií o spoločnostiach dátami, týkajúcimi sa udržateľnosti na podporu prechodu k nízko emisnej ekonomike.
Napokon, banky môžu mať na životné prostredie zásadný vplyv. Konkrétne poskytovaním úverov na podnikanie firmám, ktoré financie využívajú v súlade s princípmi udržateľného podnikania. Kľúčovými ukazovateľmi sú napríklad využívanie obnoviteľných zdrojov energie, zaobchádzanie s odpadmi či cirkulárna ekonomika.
O tom, čo vlastne ESG je, či je pre banky prínosné a ako sa dotkne jej klientov, sme sa rozprávali s Jánom Maximom, odborníkom na ESG v Slovenskej bankovej asociácii.
Ján Maxim (zdroj: Slovenská banková asociácia)
Mohli by ste nám na úvod spomínaný projekt v krátkosti priblížiť?
Vykazovanie ESG umožňuje spoločnostiam, bankám a investorom merať, či plnia svoje záväzky v environmentálnych, sociálnych a riadiacich oblastiach. Preto je čoraz dôležitejšie začleniť ESG do investičných rozhodnutí, plánov a cieľov pri hľadaní príležitostí na vytváranie trvalých hodnôt. Na pôde Slovenskej bankovej asociácie zastrešuje projekty v oblasti ESG Komisia pre ESG a udržateľnosť, ktorá najnovšie pripravila spomínaný vzorový dotazník.
Čo vzorový dotazník obsahuje?
Obsahuje 57 hlavných otázok z rôznych oblastí.
Akých konkrétne?
Jedenásť je všeobecných. Týkajú sa napríklad informácií o spoločnosti, o ESG stratégiách/politikách spoločnosti, zverejňovania informácií, získaných environmentálnych certifikátoch atď.
Nasledujú faktory životného prostredia, zahrňujúce tridsať otázok o emisiách skleníkových plynov, energetickej efektívnosti, využívaní vody, opatreniach na predchádzanie znečisťovania a odpadovom hospodárstve, tiež obehovom hospodárstve, environmentálnych rizíkách či vplyve spoločnosti na biodiverzitu.
Ďalšou oblasťou sú sociálne faktory, kde je jedenásť otázok zameraných na ciele a dopady spoločnosti na komunitu, vzťahy so zamestnancami a ľudské práva či vzťahy so zákazníkmi a dodávateľmi.
No a potom je päť otázok z oblasti riadenia. Tu spomeniem etické aspekty podnikania, interné smernice a riadiace akty, diverzitu riadiaceho orgánu a podobne.
Je z vášho pohľadu ESG pre banky prínosom?
Je v záujme banky, rovnako, ako každého iného podnikateľského subjektu, aby svoje podnikanie zosúladila s ESG princípmi. Nastavenie organizácie, procesov, komunikácie so zamestnávateľmi, dodávateľmi a partnermi, môže mať následný pozitívny vplyv na samotnú organizáciu a na prostredie, v ktorom podniká.
Okrem efektívnejšieho nastavenia procesov a vzťahov môže dodržiavanie ESG princípov pozitívne vplývať aj na šetrenie prevádzkových nákladov. Vďaka tzv. „good will“ môže byť zaujímavejšia aj pre obchodných partnerov alebo budúcich zamestnancov.
Takže ak bude banka spomínané princípy plniť a bude sa správať udržateľne, tak pre klientov, ktorým dnes čoraz viac záleží na udržateľnosti, bude určite atraktívnejšia.
Znamená to, že plnenie kritérií ESG môže zohrať dôležitú úlohu pri rozhodovaní klientov, v ktorej banke investujú? Budú teda správy o udržateľnosti bežne dostupné?
Nedávno vláda schválila novelu zákona o účtovníctve. Smernica o udržateľnosti určuje, ako má správa vyzerať a čo všetko má obsahovať. Podniky ich budú musieť zverejňovať rovnako, ako výročné správy.
V podstate budú vypovedať o tom, ako banka princípy udržateľnosti dodržiava. Už dnes museli banky zostavovať správy podľa predchádzajúcej smernice, ale jeden z rozdielov je v tom, že túto správu o udržateľnosti budú musieť overiť externí audítori.
Odkedy by mala spomínaná novela vstúpiť do platnosti?
Od leta tohto roku. Týka sa nielen bánk, ale všetkých spoločností, ktoré patria do verejného záujmu. Postupne začne platiť aj pre malé a stredné podniky. Prvé správy o udržateľnosti podľa štandardov začnú firmy zverejňovať v roku 2025.
Ide teda o ďalší reporting?
Nielen oň. Môže sa totiž stať, že ak ako malý podnikateľ budete chcieť dodávať niečo veľkej firme, tá od vás bude požadovať údaje o udržateľnosti. Keďže aj ona sama ich musí plniť, tak sa to týka aj jej dodávateľov.
A ako je to v prípade bánk?
Tie už dnes vnímajú svojich klientov aj optikou udržateľnosti. Tu by som zdôraznil, že veľké banky sa už dlhšiu dobu zaoberajú problematikou ESG a už riešia praktické veci, napríklad ESG riziká a príležitosti.
Ako sa ESG v bankovom sektore dotkne bežných klientov?
V prvej fáze sa to bude viac-menej dotýkať podnikateľských subjektov, od ktorých budú banky zbierať ESG údaje. Spoločnosti sa musia pripraviť na to, že sa ich banky budú na to dopytovať. Spomínaný dotazník, ktorý pripravili slovenské banky pod záštitou Slovenskej bankovej asociácie, im má pomôcť zorientovať sa v tom, čo si potrebujú pripraviť.
Banka potrebuje poznať celkový profil firmy, vrátane hľadiska udržateľnosti, pretože sama to musí vo svojej správe o udržateľnosti uvádzať. Keď finančné inštitúcie poskytujú úver, chcú poznať dopad klienta napríklad na životné prostredie, pretože zodpovedné financovanie je priamym vkladom bánk k udržateľnej ekonomike.
Spomenuli ste podnikateľské subjekty. A čo fyzickí klienti?
Fyzických klientov sa to zatiaľ dotkne len v tom, že budú vedieť, že ich banka je udržateľná. Bežný klient sa dnes už rozhoduje aj podľa toho, ako firmy pristupujú k téme udržateľnosti.
Tiež by som pripomenul, že retailoví klienti už teraz môžu v bankách nájsť finančné služby, ktoré podporujú udržateľnosť, napríklad zelená hypotéka. Rovnako zodpovedné investovanie či spotrebiteľské úvery s výhodnejšími podmienkami pre environmentálne prospešné účely.
Na Slovensku neexistuje edukácia na malé a stredné podniky. Len 30 percent firiem viem, čo majú zbierať a sústredia sa skôr na technikálie.
