Dlhé roky pred nástupom elektriny poháňal vietor čerpadlá, či plaviace sa lode. Veterné turbíny pracujú aj dnes na rovnakom princípe ako v minulosti, sú však omnoho prepracovanejšie a technologicky vyspelejšie, aby dosahovali maximálnu efektivitu. Hoci v minulosti nahradili veternú silu fosílne palivá, či výroba energie z jadra, postupne sa svet opäť vracia k obnoviteľným zdrojom energie. S veternou energiou sa spájajú mnohé kontroverzné tvrdenia, dnes sa pozrieme na to, ktorým z nich môžeme veriť a ktoré sa ani náhodou nezakladajú na pravde.
Európa sa stále rozvíja
V Európe sa veterné turbíny na výrobu energie naplno začali využívať už v druhej polovici 20. storočia a ich počet neustále rastie. Na starom kontinente nájdeme dnes vyše 107 tisíc veterných turbín, ktoré vyrábajú až 19 % všetkej energie v Európe a zásobujú státisíce domácností. Cieľom je toto číslo ďalej zvyšovať. Do roku 2050 by sme mohli produkovať až 50 % energie práve z vetra a prispieť tak k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Aby sme sa k tomu mohli priblížiť, musí prispieť aj Slovensko, ktoré však v európskom rebríčku zaostáva s takmer nulovou produkciou energie z vetra. Inšpiráciu by sme si mohli vziať od susedného Rakúska. Veterným parkom verí už 30 rokov - stali sa neodmysliteľnou súčasťou scenérie krajiny.
Obavy z nepoznaného
Napriek tomu, že v Európe z roka na rok turbín pribúda, stále okolo nich koluje množstvo mýtov. Veterné veže predstavujú technologicky prepracované riešenie, ktoré môže v ľuďoch vzbudzovať obavy z neznámeho.
„Ak by veterné parky mali výrazné negatíva, Európa by nepodporovala ich rozvoj. Napríklad v Rakúsku sa rozhodli pre repowering, staré turbíny vymieňajú za nové. Ak by mali veže negatívny vplyv či už na pôdu, zver alebo obyvateľov, obce by sa pre pokračovanie vo veternej energii nerozhodli,“ konštatuje Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, ktorá patrí medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku.
Poďme sa pozrieť na najčastejšie kontroverzné tvrdenia. Čo si o nich myslia odborníci?
Mýtus č.1: Veterné parky sú hlučné
Jeden z často spomínaných mýtov sa týka hlučnosti veterných parkov a ich negatívneho vplyvu na zdravie obyvateľov. Moderné turbíny sú dnes vyššie a ich lopatky väčšie, čo umožňuje, aby sa točili pomalšie, pričom dokážu efektívnejšie produkovať energiu a zároveň vytvárajú menej hluku.
Ak sa veterná turbína nachádza vo vzdialenosti 400-500 metrov, hluk, ktorý produkuje, je na úrovni 40dB, čo si môžeme predstaviť ako tiché rezidenčné prostredie, či kanceláriu.
Takáto blízkosť turbín však nie je nikde plánovaná, lebo na Slovensku máme vzdialenosť od obydlí regulovanú vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva a každá turbína, musí byť umiestnená vo vzdialenosti aspoň 1 km od najbližšieho bývania.
„V Európe je trend, že vzdialenosti sa postupne skracujú, napríklad v Poľsku je tá minimálna stanovená na 700 m. V Maďarsku je to takisto 700 metrov, ale paradoxne Česká republika nemá určenú žiadnu odstupovú vzdialenosť. Ide smerom rozvinutej Európy, kde sa odstupovaná vzdialenosť posudzuje individuálne s každým projektom a najdôležitejším aspektom ostávajú splnené hlukové normy,“ rozpráva Tomáš Kupka z SPP.
Mýtus č.2: Veterné parky ohrozujú pôdu
Pôda pod turbínami bude nepoužiteľná - aj toto je ďalší z mýtov, ktorý často používajú ľudia ako argument proti výstavbe veterných parkov. Avšak, výhodou práve veterných veží, oproti iným zdrojom obnoviteľnej energie je aj to, že pôda pod nimi môže byť naďalej využívaná na pestovanie plodín tak, ako je tomu v Rakúsku. Zaujímavosťou, ktorú štúdie ukázali, je, že prúdenie vzduchu pod turbínou vytvára ideálne podmienky na pestovanie kukurice a sóje. Tento efekt tak môže zvýšiť produkciu plodín a tým aj poľnohospodársku činnosť v dotknutých oblastiach.
Na Slovensku sa na vplyvy na životné prostredie pozerá naozaj veľmi prísne a hodnotením musí prejsť každý jeden projekt, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom či už na faunu, flóru alebo priamo na obyvateľov.
„Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je komplexný proces. Hodnotia sa všetky zložky, či už ide o dopad na geológiu, ovzdušie, vodu, alebo ochranu prírody. Investor musí pripomienky zapracovať do projektov tak, aby bol vplyv na životné prostredie a obyvateľov čo najmenší,“ dopĺňa Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie SPP.
Mýtus č.3: Veterné turbíny sú nebezpečné pre vtáctvo
Tento mýtus je jeden z najčastejších, ktoré o veterných turbínach koluje. Dôležitosť ochrany životného prostredia je pri výstavbe veterných parkoch nevyhnutná a rozsiahly proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) je toho dôkazom. Jeden z dopadov, ktorý sa v nej hodnotí je aj vplyv na vtáctvo a inú zver.
Dlhodobé skúsenosti zo zahraničia ako aj výskumy, ktoré robili odborníci, dokazujú, že veterné turbíny nepredstavujú pre vtáctvo vyššie riziko ako napríklad budovy, stožiare či komíny. Najväčším nepriateľom vtákov tak naďalej ostávajú mačky, ktoré ich prirodzene lovia - pravdepodobnosť ich úmrtia práve týmto spôsobom je 73 %, pričom pri zrážke s turbínou je to zanedbateľných 0,007 %.
„Dôležitosť ochrany vtákov si uvedomujú aj výrobcovia turbín, tie najmodernejšie, ktoré budeme používať aj u nás, sú už vybavené protikolíznym systémom, aby sa zabezpečila bezpečnosť vtákov, ale aj turbín,“ dodáva T. Kupka z SPP.
Mýtus č.4: Námraza na turbínach ohrozuje obyvateľov
V našich zemepisných šírkach sa niekoľko mesiacov v roku vyskytujú aj mrazy, ktoré môžu vytvoriť súvislú vrstvu ľadu na povrchoch. Jednu z častých obáv predstavuje aj ľad vznikajúci na lopatkách veterných veží. Obyvatelia sa však nemusia obávať toho, že by padajúci ľad ohrozoval ich bezpečnosť.
Veterné turbíny sú vybavené najmodernejším systémom detekcie námrazy, ktorý ľad na lopatkách monitoruje, v reálnom čase. Ak sa objaví, turbína sa automaticky vypne, aby sa zabránilo poškodeniu a prevádzka ostala čo najefektívnejšia. Veterná veža sa opätovne spustí až vtedy, keď sa fyzicky skontroluje a vyhodnotí, že námraza bola roztopená.
Mýtus č.5: Veterné parky budú obyvateľom tieniť
Vzdialenosť turbín od obydlí je u nás stanovená na 1km, čo je aj hodnota, kedy je tieň z turbíny dávno rozptýlený. Obyvatelia, ani tí, ktorí bývajú najbližšie k veterným vežiam, tento efekt nepocítia. Tieň v blízkosti turbíny navyše prináša výhody pre zver, keďže im v letných mesiacoch poskytuje úkryt pred horúcimi teplotami.
Lenka Jamborová z SPP: „Kedysi sa diskutovalo o tzv. „stroboskopickom efekte“, ktorý dnes vďaka pokročilým technológiám nie je problém. Pri schvaľovaní zámeru veterného parku je potrebné preukázať, že tieň veternej turbíny pokrýva iba minimálne alebo vôbec prípadné okolité obytné oblasti.“
Rozvoj veternej energetiky na Slovensku
Odborníci sa mýtom venujú a vyvracajú ich, aby ukázali, že obavy z veterných veží sú mnohokrát zbytočné a krajiny Európy sa môžu bez obáv naďalej rozvíjať vo veternej energetike. Príkladom je aj Nemecko, kde za posledný rok pribudlo približne 700 turbín a krajina sa tak zaradila medzi tie, ktoré majú produkciu z vetra najväčšiu. Slovensko by sa k nim čoskoro mohlo pridať a svojou troškou tak prispieť k rozvoju veternej Európy.
