Spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.
Horná Nitra sa na koniec ťažby hnedého uhlia pripravovala od roku 2018. Vtedajšia vláda Petra Pellegriniho rozhodla, že štát prestane cez faktúry spotrebiteľov dotovať drahú a neekologickú výrobu elektriny a tepla z domáceho hnedého uhlia v nováckej elektrárni a využije finančnú pomoc EÚ pri transformácii uhoľného regiónu.
Pôvodný termín v dôsledku tlaku Európskej únie posunula vláda z roku 2030 na rok 2023. Vlani v decembri sa tak tristo metrov hlbokou šachtou do podzemia spustili poslední baníci.
Slovenské elektrárne zároveň odstavili tepelnú elektráreň Nováky, ktorá vyrábala teplo pre tisícky domácností v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch.
Jej rolu prevzala spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo. Za vyše 40 miliónov eur zrealizovala náročný investičný projekt, ktorý je ukážkou toho, ako sa dajú efektívne využívať obnoviteľné zdroje energií.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Nápad, ktorý zmenil región
Prievidzské tepelné hospodárstvo (PTH) pôvodne zabezpečovalo distribúciu tepla, ktoré nakupovalo od nováckej elektrárne. Podnik, ktorého väčšinovým vlastníkom je mesto Prievidza, mal preto minimálny dosah na koncové ceny pre domácnosti. To sa vďaka energetickej transformácii zmenilo.
Na začiatku bola nevyužitá drevoštiepková kotolňa pri bani Cigeľ, v ktorej Hornonitrianske bane Prievidza (menšinový vlastník PTH) ukončili ťažbu uhlia ešte v roku 2017.
Kotoľňa kedysi vykurovala areál bane a priľahlú obec Sebedražie. Hornonitrianske bane ju chceli zmodernizovať a získané teplo dodávať Slovenským elektrárňam, ktoré vtedy zásobovali teplom celú dolinu.
Podmienkou bolo dobudovanie teplovodu k hlavnému privádzaču medzi Novákmi a Prievidzou, čo však Slovenské elektrárne odmietli.
„Vtedy sme sa rozhodli, že to skúsime sami, s čím mesto Prievidza ako majoritný akcionár v PTH súhlasilo. Prečo robiť len distribúciu tepla, ak môžeme teplo aj vyrábať? A mať dosah na náklady a cenu tepla?“ spomína predseda predstavenstva PTH a šéf dozornej rady Hornonitrianskych baní Rastislav Januščák.
Súťaž so Slovenskými elektrárňami
Slovenské elektrárne a PTH začali paralelne pracovať na vlastných projektoch, ktoré by nahradili výrobu tepla z uhlia. Ministerstvo investícií (MIRRI) ich dalo posúdiť expertom z európskeho poradného orgánu Jaspers. Štúdiu na posúdenie alternatív dodávok tepla si nechala spracovať aj prievidzská radnica, ktorá mala hlavné slovo pri výbere riešenia.
Slovenské elektrárne svoj projekt opreli o výstavbu nového zdroja tepla v nováckom areáli. Ich plán počítal s dvoma kotlami na biomasu a tromi kotlami na zemný plyn.
Nerátal však s rekonštrukciou kľúčového tepelného potrubia medzi Novákmi a Prievidzou. Trinásťkilometrová rúra z roku 1987 bola zastaraná a pri distribúcii tepla vznikali veľké straty.
Projekt PTH stál okrem plynových kotolní aj na mixe obnoviteľných zdrojov energií, od štiepkových kotolní, cez solárne kolektory až po využívanie banských vôd.
Bol to komplikovanejší projekt s prvkami moderných technológií, ku ktorému sa priklonil Jaspers a napokon aj mestá Prievidza a Nováky. Jeho plusom mala byť nižšia cena tepla, a to hlavne vďaka tomu, že výrobcom aj distribútorom by sa stala PTH.
Projekt PTH dostal zelenú v lete 2021. „Vedeli sme, že máme len dva a pol roka, kým Slovenské elektrárne vypnú elektráreň Nováky,“ pripomína Januščák.
Napokon sa to stihlo. Celkové náklady projektu sa vyšplhali na 43 miliónov eur. Necelých dvadsať miliónov pokryli eurofondy, šesť miliónov eur bolo z vlastných zdrojov PTH a zvyšok sa financoval bankovým úverom s úrokom 1,5 percenta.
Mix pre Prievidzu, biomasa pre Nováky
Na zásobovanie teplom v Prievidzi sa v súčasnosti využívajú dva zdroje. Základný zdroj sa nachádza v areáli bývalej bane Cigeľ, ide o zrekonštruovanú kotolňu na drevnú štiepku s kapacitou šesť megawattov.
Okrem biomasy sa pri bani využíva solárna a geotermálna energia z banských vôd. Na bývalom skladisku uhlia a sute vznikol park 1300 solárnych termických kolektorov s výkonom 2,1 MW.
Pri bani je tiež kogeneračná jednotka s kapacitou 1 MW, ktorá vyrába teplo a elektrinu z plynu. Elektrina sa používa na pohon štyroch tepelných čerpadiel s výkonom po 1,05 MW, zohrieva sa pomocou nich banská voda, ktorá vychádza z podzemia (zo 14 až na 65 stupňov Celzia).
Pri sídle PTH je navyše postavená nová plynová kotolňa s kapacitou 35 MW, ktorá slúži na dokurovanie v prípade výkyvov počasia a v zimnom období. V lete je odstavená, ale je v nej centrálny dispečing, ktorý koordinuje ostatné zdroje výroby tepla.
„Keď dispečer zistí, že solárne kolektory vyrábajú dostatok tepla, dáva pokyn na odstavenie štiepkovej kotolne pri bani Cigeľ. Čo sa týka tepelných čerpadiel, kogeneračky a soláru, fungujú plne automaticky. Vypínajú a zapínajú sa podľa prebytku alebo nedostatku tepla,“ vysvetľuje Januščák.
Výroba tepla pre Nováky prebieha, na rozdiel od Prievidze, len v dvoch kotloch na biomasu. Fungujú poloautomaticky, teda pracovník každé ráno doplní štiepku na 24 hodín.
Štiepku si čiastočne vyrábajú sami. „V rámci transformácie sme na to vyčlenili pracovníkov z baní. Využívame drevo z podzemia baní, ktoré spracujeme. Odpadové drevo kupujeme od urbárov, ale štiepkujeme ho v areáli baní,“ hovorí Januščák.
Aj v Novákoch by chceli teplárne dobudovať využívanie geotermálnej energie z banských vôd ako v Prievidzi, aby kotolňu na biomasu mohli odstaviť počas letných mesiacov.
Nižšia cena tepla
Obnoviteľné zdroje už čiastočne priniesli nižšiu cenu tepla pre odberateľov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) schválil na tento rok cenu tepla pre PTH na úrovni 184 eur za megawatthodinu (MWh) bez DPH, čo je o 12 percent menej ako rok predtým.
Bežná domácnosť zlacnenie nepocítila, pretože štát teplo tento rok ešte dotoval až na úroveň 157 eur za MWh. Budúci rok však vláda vzhľadom na konsolidáciu verejných financií už s dotovaním tepla nepočíta. Je možné, že domácnostiam vzrastú faktúry za teplo o 20 až 30 percent.
Cenový skok by na Hornej Nitre nemusel byť dramatický, keďže PTH vyrába teplo o 40 percent lacnejšie ako za čias Slovenských elektrární. „Cena plynu na burze stúpa, preto ešte nevieme, aké budeme mať ceny tepla na budúci rok. Budeme sa však snažiť výraznejšie priblížiť k dnes dotovanej cene,“ sľubuje Januščák.
Výraznejšiemu poklesu cien zatiaľ bráni inštalovaná technológia, ktorá bola drahá a je potrebné ju splácať.
„Žiaľ, eurofondy sme napríklad na štiepkovú kotolňu nedostali, preto sme ju financovali z vlastných zdrojov a z úveru. Predpokladám, že čím dlhšie ju budeme odpisovať v účtovníctve, tým menej bude vstupovať do cenotvorby za teplo,“ uzatvára šéf PTH.
