Hororová literatúra má zvláštnu schopnosť fascinovať nás tým, čomu by sme sa inak báli čeliť v reálnom živote. Jej čítanie je ako adrenalínová jazda – s každou otočenou stránkou pociťujeme napätie, strach a niekedy až fyzické zimomriavky, ale nevieme prestať. Spolu s hrdinami thrillerov a hororov unikáme do sveta, kde sa môžeme postaviť najtemnejším zákutiam našej mysle. Ale prečo nás vlastne horory tak priťahujú a čo desí autorov slovenskej hororovej literatúry?
Jedným z dôvodov, prečo sa radi ponárame do príbehov, aké by sme v reálnom živote nikdy nechceli zažiť je, že hororové príbehy majú silný fyziologický účinok. „Pri čítaní napínavých scén sa nám zvyšuje tep, hladina adrenalínu stúpa a naše telo reaguje, akoby sme čelili reálnemu nebezpečenstvu. Je to spôsobené tým, že náš mozog spracováva strach a napätie aj pri čítaní podobne ako pri skutočných nebezpečných situáciách. V tomto procese je čosi fascinujúce – sme bezpečne zabalení v deke a napätie prežívame len na stránkach knihy,“ vysvetľuje psychológ Róbert Braciník. Odborník na ľudskú dušu ďalej vraví, že hororové knihy sú pre mnohých z nás spôsobom, ako čeliť našim vnútorným strachom, no zároveň nám poskytujú bezpečné miesto, kde môžeme tieto emócie spracovať.
King je desivý, ale čo také rozprávky!
Keď Mary Shelley v roku 1818 oživila legendárneho Frankensteina, položila tým základy hororovej literatúry. Pamätáte si ešte vy na svoju prvú knihu, ktorá vám spôsobovala zimomriavky strachu? Možno to boli Traja pátrači, Harry Potter, Drakula, King... A možno to boli už rozprávky, čítané na dobrú noc, tak ako u Petra Derňára. Jeho romány Škrabot, Adam a Eva či Kladivo dnes nútia dospelých nezhasínať pred spaním, v detstve on sám zaspával pri rozsvietenom svetle po rozprávkach bratov Grimmovcov. „Všetko to neľútostné zabíjanie, dej spravidla umiestnený do tmavého lesa, plného smrteľných nebezpečenstiev, kliatby, ktoré na veky vekov zasiahli celé krajiny... Janko, Marienka a kanibalistická čarodejnica? To bola naozaj silná káva pre moju detskú fantáziu a z Andersenovej Snehovej kráľovnej som mal reálne nočnú moru," smeje sa po rokoch autor mrazivých románov. Dnes má Peter nepríjemné pocity z Toho-Koho-Netreba-Menovať: „Desí ma predstava zla, ktoré bolo zničené a napriek tomu v plnej sile opäť povstalo a najmä ten obrovský dav, ktorý bol Lorda Voldemorta ochotný nasledovať, veriť v neho a v jeho mene robiť ohavnosti. Zvlášť strašidelná mi pripadá paralela so svetom, v ktorom žijeme,“ zamýšľa sa majster slov.
„Keď niekam cestujem, bojím sa, že zablúdim. Keď som chorý, bojím sa, že sa nevyliečim. A keď mám veľa práce, bojím sa, že sa z nej už nevyhrabem,“ hovorí Peter Derňár o svojich dnešných strachoch.
Detská literatúra formovala aj Juraja Červenáka, držiteľa takých ocenení ako Cena Fantázie, Cena za najlepšiu fantasy či až troch Cien Akadémie sci-fi, fantasy a hororu: „Na ten strach pri čítaní Tajomstva strašidelného zámku zo série Troch pátračov nikdy nezabudnem,“ spomína si autor mnohých mysterióznych historických románov, detektívok a fantasy diel. Podobne ako Peter Derňár, aj Juraj mával desivé sny z rozprávok. „Tie, ktoré zozbieral Dobšinský, boli často brutálne. Vystupujú v nich aj sérioví vrahovia, a najväčší sadista bol Laktibrada. Keď lapil dievčinu, vytriasol ju z kože, mäso z kostí poobhrýzal a jej hlavu umiestnil do okna, dokonca jej odrezal pery, aby to vyzeralo, že sa usmieva. Slávne postavy z hororových kníh a filmov si môžu robiť poznámky,“ smeje sa, hoci to, čo hovorí, by naozaj vydalo na slušný horor.
Juraj Červenák sa okrem bežných vecí, ako sú choroby či nehody, obáva aj budúcnosti. „Mám celkom obavu z toho, do akého sveta vyrastie moja dcéra. (zdroj: Archív J.Č.)
Finalista Ceny Béla pre najlepšiu hororovú poviedku 2011 a autor viacerých znepokojivých kníh ako Krimipoviedky či Poviedky o strachu Marek Mittaš si spomína, že jeho láska k tomuto žánru začala už pri čítaní série Slávna päťka od Enid Blytonovej. Čo sú skutočne strašidelné zážitky zistil pri románoch od Stephena Kinga. „Jack Torrance z Osvietenia, ktorého neskôr vo filme dokonale stvárnil Jack Nicholson, ma fascinoval svojim postupným šialenstvom. Nenadarmo je jednou z najikonickejších hororových postáv. Kvalitné zimomriavky však vedia vyvolať aj novodobé psychothrillery, ktoré pracujú so skrytými strachmi, hlboko zakotvenými v podvedomí,“ konštatuje súčasný riaditeľ Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi. Podľa neho sa na prvých priečkach obľúbenosti u návštevníkov knižníc dlhodobo pevne držia práve knihy s tajomnou atmosférou.
Dnes sa Marek Mittaš bojí skôr toho, že nestihne prečítať všetko, čo by chcel. (zdroj: Archív M.M.)
Podobnú skúsenosť potvrdzuje aj Lívia Čadová z najväčšieho knižného secondhandu Knihobot: „V našom celoslovenskom prieskume až 56 % z takmer tisícky respondentov uviedlo ako najobľúbenejšie detektívky a thrillery. Medzi spisovateľmi a titulmi, ktoré by respondenti odporúčali ostatným si prečítať, sa veľmi často objavoval Stephen King a jeho diela.“ Výsledky prieskumu korešpondujú aj s praxou. „Horory a thrillery u nás dlho nestrašia, “ smeje sa manažérka expanzie a dodáva, že v poslednom čase sa rýchlo míňajú práve slovenskí spisovatelia.
Lívia Čadová: Že by sme záujemcov o hororovú literatúru neuspokojili, toho sa vôbec nebojíme. (zdroj: Knihobot)
Také desivé, až ich zakázali
Niektoré hororové knihy vzbudzovali v minulosti kvôli násiliu, sexuálnym témam alebo morálnej panike, ktorú vyvolali, takú hrôzu, až boli zakázané. Napríklad už spomínaný Frankenstein - zobrazoval stvorenie života vedeckými prostriedkami, čo bolo v tom čase považované za kontroverzné a rúhavé. Ale aj v 20. storočí vyšli knihy, ktoré boli uznané za nevhodné pre bežných čitateľov. Napríklad gotický horor "The Haunting of Hill House" od Shirley Jackson z roku 1959, ktorý ste mali možnosť aj vidieť v seriálovom spracovaní, alebo kontroverzná románová predloha nemenej kontroverzného filmového spracovania The Exorcist z roku 1971. V USA ju zakázali kvôli opisom posadnutia diablom. O 20 rokov neskôr zas vzbudil rozruch detailný pohľad na násilné činy hrdinu románu American Psycho, ktorý bol zakázaný vo viacerých krajinách vrátane Austrálie či Nemecka.
Na Knihobote sa môžete báť podľa svojho gusta. No z cien nemusíte mať strach. (zdroj: Knihobot)
A aké literárne desy odporúčajú strachuchtivým čitateľom naši autori?
Marek Mittaš síce tvrdí, že „čo jedného vystraší, môže byť pre iného selanka,“ nedá však dopustiť na ikonu hororovej literatúry: „Vrece kostí od Stephena Kinga bude mátať aj absolútne technické typy, o ktorých sa zvykne hovoriť, že nemajú žiadnu fantáziu,“ tvrdí Prievidžan, ktorý si od Kinga rád odbehne k Fitzekovi alebo sa začíta do severského krimi.
„Ak máte chuť na knihy s aurou tajomna, ktoré rozvíjajú vašu fantáziu do znepokojených rozmerov, určite siahnite po autoroch ako sú Connelly, Horst, Cornwell, Lyndon, Sapkowski či Gaiman,“ odporúča Červenák a pridáva tip na jeho obľúbenca Roberta van Gulika, autora série o sudcovi Ti. On sám sa rád vracia k absolútnej hororovej klasike. „Dracula Brama Stokera je famózna kniha, dodnes v mnohom neprekonaná. To, že je písaná formou denníkov a novinových správ, jej dodáva na autenticite a aj preto je stále taká pôsobivá,“ oceňuje uznávaný slovenský spisovateľ.
Pokiaľ preferujete knihy, ktoré kombinujú des s pocitom bezmocnosti, Peter Derňár vám odporúča Mesto slepých od Josého Saramaga. „Nie je to síce horor, ale autorovi sa majstrovsky podarilo rozdúchať vo mne najskôr nepokoj a následne aj klaustrofóbiu a pocit neustáleho ohrozenia,“ dodáva a priznáva, že ako čitateľ nie je vyberavý. „Čítam to, čo mi odporučia priatelia. Striedam trilery, detektívky, humorné knihy, historické romány a pomedzi to si dám Gorkého, aby som to vzápätí zaklincoval romantikou. Ale teraz si tuším budem musieť zase raz prečítať toho Saramaga.“
