Jedna z najkrajších priehrad v bývalom Československu je po dekádach masívneho komunálneho znečisťovania z prítokov riek Hornád a Hnilec opäť miestom, kde sa prebúdza príroda aj záujem ľudí o jeho návštevu. Deje sa to vďaka dobrovoľníkom z košického občianskeho združenia Čisté vody Slovenska. Tí už päť rokov za pomoci vlastnej unikátnej technológie zachytávajú odpad z hladiny vodnej nádrže Ružín. Pracujú na kritickom sútoku, ešte predtým, než sa nánosy rozptýlia po celej ploche.
Prerod v minulosti neslávne známej priehrady pri Košiciach je jasne viditeľný. Výsledkom sústavného boja proti hromadeniu odpadu na hladine sú čisté brehy na 12-km úseku od Jakloviec po Košické Hámre, ako aj rokmi sa znižujúci obsah škodlivých látok a tiež rias a siníc vo vode. Ružínska priehrada sa tak stáva znovu vhodnou a bezpečnou destináciou na prechádzky aj kúpanie.
Dobrovoľníci na východnom Slovensku ukazujú mimoriadne efektívny model čistenia vodných plôch, ktorým sa dá inšpirovať aj inde. Aj preto získal projekt oživenia Ružína tento rok celoslovenskú envirocenu Nadácie VÚB Atlas.
Dobrovoľníci zachytávajú vďaka vlastnému systému odpad na hladine. (zdroj: Čisté vody Slovenska)
Systém s veľkou odolnosťou a nosnosťou
Technológia norných stien, fungujúcich ako dlhé plávajúce bariéry na vodnej hladine, sa už v minulosti na našom území objavila. Inovácia, s ktorou prišli v tíme OZ Čisté vody Slovenska pred piatimi rokmi, však posunula tento systém na úplne novú úroveň.
„Náš postup používania pletiva, lán a kotevného systému je v podstate bežný. Kľúčové bolo vylepšiť spôsob, ako bude norná stena plávať na vode,“ približuje Jozef Kojecký zo združenia Čisté vody Slovenska a pokračuje: „Urobili sme si prieskum v zahraničí a prišli sme s technológiou gumotexových plavákov s použitím mirelonu s polyuretánom. Všetko sú to nenasiakavé materiály s obrovskou nosnosťou, odolnosťou a trvácnosťou.“ Takto skonštruovaná zvislá bariéra vysoká 50 cm a dlhá 150 metrov siaha od jedného brehu na druhý.
Líder tímu vysvetľuje, že ide o fyzicky náročnú aktivitu, pretože pri odpade s hmotnosťou jednorazovo až 50 a viac ton hrozí aj napriek vysokej kvalite neustále pretrhnutie konštrukcie. „Naša činnosť postavená na 10 až 15 dobrovoľníkoch je náročná aj na vlastné kapacity a čas, ktorý si nevyberáme my ale príroda. Často sa stáva, že akcia začína vo večerných hodinách a končí skoro ráno,“ približuje Jozef Kojecký. Združenie svojou iniciatívou od roku 2021 sčasti supluje riešenie na strane štátu a robí to dobrovoľníckou činnosťou bez zisku.
Po tom, čo sa norné steny naplavia odpadom – plastmi, drevom a inými predmetmi splavenými z povodia – sú stiahnuté k manipulačnému priestoru na brehu. Stena zachytí takmer všetko, úniky sú minimálne. Následne odpad z vody vyberá technikou Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., v ktorého správe je vodná nádrž Ružín. „Týmto chceme zároveň vyzdvihnúť prístup pracovníkov odštepného závodu SVP v Košiciach ako aj celého tímu na vodnej stavbe Ružín. Sme vďační, že sú pri každej situácii naplno súčinní,“ vyjadruje vedúci združenia.
Tím dobrovoľníkov pracuje častokrát z večera do rána. (zdroj: Čisté vody Slovenka)
Edukácia je stále výzva, príbeh Ružína jej pomáha
Inovácia z Ružína predstavuje systém, ktorý sa dá aplikovať aj inde na Slovensku. Podľa Jozefa Kojeckého je však potenciál ďalšieho využívania norných stien priamo úmerný záujmu ľudí a tlaku zdola. „Aj napriek tomu, čo sa nám darí dosahovať, sa stále stretávame s ľuďmi, ktorým nevyhoviete. Nedávame sa tým ale znechutiť a sústavne sa venujeme aj vzdelávaniu. Zmena vnímania verejnosti o nevyhnutnosti mať čisté vodné plochy je u nás veľmi potrebná. Stále tu máme veľa tých, ktorí znečisťujú rieky odpadom.“ Nejde pritom iba o jeho hromadenie na brehoch a to, čo ľudia vidia. Likvidácia odpadu z hladiny zabraňuje aj dlhodobým dôsledkom. Teda tomu, aby sa rozkladal na mikroplasty a ďalšie škodlivé látky vo vodnom ekosystéme.
Za najväčší úspech považuje tím dobrovoľníkov práve každoročné zlepšovanie kvality vody v priehrade a jej vhodnosti na kúpanie. „Za posledné dva roky sa návštevnosť Ružína výrazne zvýšila. Ľudia ho už konečne nevnímajú ako jednu, takpovediac stoku. Podarilo sa nám zmeniť túto verejnú mienku a na to sme najviac hrdí,“ vyjadruje Jozef Kojecký. Dodáva zároveň, že združenie chce naďalej pracovať na zdokonaľovaní svojho systému norných stien a ďalšom zvyšovaní ich odolnosti.
Odpad z vody vyberá technikou štátny vodohospodársky podnik. (zdroj: Čisté vody Slovenska)
Prvé verejné ocenenie za päťročnú prácu
Nápad, s ktorým prišli nadšenci z Košíc a okolia sa osvedčil svojím silným preventívnym efektom. Odpad z vodnej hladiny zachytáva vo fáze, keď sa dá odstrániť aj napriek náročnej manipulácii stále najjednoduchšie, najlacnejšie a s najväčším ekologickým účinkom. Dosah riešenia je tak významný, že zaujalo aj popredných expertov – porotcov enviroceny Atlas. Tí udelili občianskemu združeniu Čisté vody Slovenska toto prestížne celoslovenské ocenenie v kategórii Zlepšovanie životného prostredia. Nadácia VÚB predstavila jeho aktuálnych víťazov na Deň Zeme, 22. apríla, a to už po šiesty raz. Tentokrát si odnáša verejné uznanie a odmeny vo výške 60-tisíc eur spolu šesť organizácií.
„Atlas je pre nás prvým verejným ocenením práce, ktorú na Ružíne päť rokov robíme. Táto podpora od Nadácie VÚB pre nás znamená veľmi veľa. Povzbudzuje nás, že sa takto naša téma zviditeľňuje a môžeme oslovovať ľudí. Aj ďalší sa tak môžu dozvedieť o tom, že sa na Ružíne niečo deje a mení k lepšiemu,“ hodnotí význam ocenenia Jozef Kojecký a ostatným, podobne zmýšľajúcim tímom na Slovensku odporúča: „Nikdy sa netreba pozerať za seba a na tých, ktorí vás kritizujú. Treba sa držať svojho cieľa a ísť tvrdo za ním – spolu so základňou ľudí, ktorým spoločne záleží na dobrej veci a ktorí milujú dané miesto.“
Jozef Kojecký z OZ Čisté vody Slovenska si prevzal envirocenu Atlas. (zdroj: Nadácia VÚB)
Ďalšie príbehy hodné oslavy a podpory
Envirocena Atlas, za ktorou stojí Nadácia VÚB, patrí medzi najväčšie iniciatívy verejného oceňovania za výnimočné činy v ochrane prírody, enviro vzdelávaní či rozvoji zeleného podnikania. Dáva príležitosť neziskovým organizáciám, ochranárskym združeniam, ale aj obciam, školám či firmám predstaviť výsledky svojej práce, ktorou inšpirujú k udržateľnému mysleniu a správaniu aj ostatných. Porota zložená z odborníkov na ochranu životného prostredia a cirkulárnu ekonomiku vybrala spomedzi 61 prihlásených projektov piatich víťazov v jednotlivých kategóriách a navyše sa rozhodla udeliť aj Cenu poroty.
Obnova vlnárskeho remesla na slovenských salašoch, jedinečný chodník vzácnou mokraďou pri Pustých Úľanoch či najkomplexnejšia príručka o triedení odpadov pre domácnosti na Slovensku – zoznámte sa aj s ďalšími ocenenými projektmi za minulý rok. Nájdete ich na stránke ocenenia Atlas a tiež na sociálnych sieťach VÚB banky. Podpora ochrany životného prostredia má v Nadácii VÚB dlhodobý charakter – cez envirocenu Atlas a grantový program Atlas Envirogranty už prerozdelila 675-tisíc eur.
