Mesto Stará Ľubovňa je nominované na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Samospráva pre budúce generácie.
Keď si s primátorom Starej Ľubovne Ľubošom Tomkom obzeráme zrekonštruovanú mestskú plaváreň, na trávniku pred ňou vidíme mamičky s deťmi. Príjemný priestor s kvetmi a udržiavaným trávnikom priam láka, aby ste si tam rozložili deku a spravili piknik.
O aktívnom využívaní verejného priestoru sa presvedčíme aj na ihriskách v revitalizovaných vnútroblokoch na sídliskách. Všade je veľa ľudí všetkých vekových kategórií.
Práve o to staroľubovnianskej radnici pri investíciách do verejných priestranstiev išlo. Aby zanedbané a málo využívané miesta v meste ožili.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Oprava s úsporami
Mestská plaváreň v Starej Ľubovni bola pred obnovou v roku 2021 už v havarijnom stave, hoci čiastočne ju opravovali ešte na začiatku milénia. „Vtedy išlo len o výmenu okien, nie o komplexnú rekonštrukciu,“ pripomína primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko.
Mesto na prestavbu plavárne nerobilo architektonickú súťaž. Vysúťažilo len projekt, ktorý považovalo za kvalitný, lebo dbal na zachovanie pôvodného vzhľadu objektu z konca 80. rokov, aj na moderné technológie, ktoré mali šetriť energie pri jej prevádzke.
Z pôvodnej plavárne ostal len skelet. Zrekonštruovali sa obvodové plášte, úplne sa vymenili vykurovacie technológie. Časť suterénu sa zmenila na wellness so saunami, obnovili sa bazény, ktoré sú teraz menej hlboké a sú antikorové, vybudoval sa nový vonkajší detský bazén.
V exteriéri pribudlo tiež plážové volejbalové ihrisko a zeleň. Tá v okolí plavárne, na pomedzí sídliska a štvrte s rodinnými domami, plní dôležitú úlohu. Stavba je vďaka nej prirodzene zasadená do terénu.
Rekonštrukcia stála 4,2 milióna eur. Polovicu hradilo mesto z vlastného rozpočtu, zvyšok vyskladalo z eurofondov a štátnej dotácie.
Budova musela po obnove spĺňať nízkoenergetický štandard triedy A0. Na vykurovanie sa preto využíva desať tepelných čerpadiel so 110-metrovými hĺbkovými vrtmi, pričom plynový kotol slúži len ako záložný zdroj.
Okrem toho na strechu umiestnili fotovoltické panely s výkonom 10 kilowattov, pričom je na nej priestor na ich rozšírenie. Na časti strechy je zeleň, ktorá slúži ako prirodzená tepelná izolácia a pomáha zachytávať dažďovú vodu.
Zelená prezidentská pečať
Využitie obnoviteľnej energie zo slnka a hĺbky zeme prinieslo mestu 56-percentnú úsporu v energiách pri prevádzke plavárne.
„Vedeli sme, že plaváreň budeme sami prevádzkovať, preto sme nešli do najlacnejšieho riešenia, ani do najlacnejších materiálov, ktoré by sa nám pri prevádzke predražili,“ vysvetľuje Tomko. Ako príklad uvádza antikorový bazén, ktorý je drahší ako dláždený, ale lacnejší na údržbu.
Investície do energetických úspor sa Starej Ľubovni vrátili už v prvý rok prevádzky. „Vlani sme počas energetickej krízy nechali plaváreň otvorenú. Nemuseli sme ju zatvoriť, ako to robili iné mestá,“ hovorí primátor.
Potvrdením kvality prestavby bolo, že plaváreň od bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej dostala Zelenú prezidentskú pečať. Ako ocenenie za architektonické riešenie a najmä za využitie obnoviteľných zdrojov energie.
Architektúra plavárne je jednoduchá, ale funkčná. Vo vestibule je kaviareň, interiér spríjemňujú drevené lavičky a drevené lamely na strope, takže nevyzerá sterilne.
Pri rekonštrukcii sa zmenila aj funkcia niektorých priestorov. Napríklad v suteréne, ktorý sa nevyužíval, spravili wellness. Naopak, kaderníctvo, ktoré až tak nesúviselo s plavárňou, mesto zrušilo a namiesto neho rozšírilo šatne.
Zelené riešenia nemajú byť samoúčelné
Stará Ľubovňa sa snaží šetriť aj na iných mestských budovách. Napríklad na školách nainštalovali fotovoltiku. Úspory na elektrine vo výške až 25 percent dosiahlo okresné mesto nielen výmenou žiaroviek, ale aj vďaka systému riadeného osvetlenia mesta, ktorým sa dá regulovať intenzita pouličných lámp.
„Nemám rád slovo smart a samoúčelné zelené riešenia s touto nálepkou. Nás naučili šetriť vysoké faktúry za energie v posledných rokoch,“ vysvetľuje Tomko s tým, že pri každom projekte chce vidieť hodnotu za peniaze.
Mesto plánuje aj vybudovanie siete nabíjacích staníc pre elektromobily. V súčasnosti sú v prevádzke tri, ku ktorým má pribudnúť ďalších štrnásť. „Projekty máme pripravené, ale čerpanie z Plánu obnovy mešká,“ konštatuje primátor.
Stará Ľubovňa podporuje aj cyklodopravu, primátor tiež jazdí do práce na bicykli.„Chceme cyklotrasou prepojiť Starú a Novú Ľubovňu, lebo tam vidíme potenciál na rozvoj cestovného ruchu,“ opisuje plány Tomko.
Popri plánovanej cyklotrase je najväčšie zelené bludisko v strednej Európe a prepojenie do ľubovnianskych kúpeľov. Starú Ľubovňu navštívi ročne dvestotisíc turistov, ktorých láka najmä tamojší hrad.
Aj pri rozširovaní cyklotrás je však primátor opatrný. Hovorí, že ich chce vybudovať len toľko, aby sa mesto o ne dokázalo starať.
Vnútrobloky ožili
Primátor si pochvaľuje aj fungovanie mestského sociálneho podniku, ktorý zabezpečuje revitalizáciou vnútroblokov na sídliskách. Má 70 zamestnancov vrátane štyroch desiatok Rómov z osady.
Ihriská medzi panelákmi sú naozaj živé. Hrá sa tam veľa detí, sú tam mladé mamičky a nechýbajú ani dôchodcovia na drevených lavičkách.
V jednom vnútrobloku sú preliezky z masívneho dreva a dominuje mu replika lode. „Aj to sme urobili cez náš sociálny podnik,“ prízvukuje primátor.
Stojiská na odpadové kontajnery sú taktiež nenápadne skryté do drevených prístreškov so zelenými strechami. Zamknuté majú len kontajnery s komunálnym odpadom. Tie na plast a papier sú otvorené, aby sa viac separovalo.
Do budúcnosti je prioritou mesta oprava chodníkov na sídliskách a ciest v meste. Tiež sa chce viac venovať seniorom a rómskej komunite.
