Spoločnosť Koor je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.
Stretli sa náhodou, pri oprave školy, do ktorej chodili deti Milana Orlovského, a kde firma, v ktorej vtedy pracoval Branislav Koreň, dodávala tepelné čerpadlá. Pri debate, ako škole pomôcť šetriť energie, si sadli ľudsky aj profesionálne.
Rozhodli sa, že si založia firmu, ktorá sa bude venovať energeticky úsporným riešeniam pre verejné budovy. Nazvali ju Koor, čo je kombinácia začiatočných hlások ich priezvisk. Úlohy v nej si rozdelili tak, že Milan Orlovský zastrešil obchod a financie, kým Branislav Koreň si vzal pod patronát riešenia a technológie.
Písal sa rok 2010, keď sa o energetickej kríze v Európe ešte nehovorilo tak čulo ako posledné dva roky. Začínali s inštalovaním úsporných kotlov, fotovoltických panelov, svietidiel a regulačných systémov pre školy, nemocnice a úrady.
„Do priemyslu sme sa vtedy veľmi nehrnuli, pretože sme boli malá firma a nemali sme s týmto segmentom až také skúsenosti,“ spomína riaditeľ Kooru pre organizáciu a prevádzku Michal Hesek.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Financovanie projektov z úspor
Špecifikom biznisu vo verejnom sektore bolo, že zákazníci mali problém s financovaním energeticky úsporných projektov. Koor preto prišiel s nápadom, že investície budú splácať postupne z budúcich úspor na energiách.
Funguje to tak, že firma si zoberie úver z banky a ručí zaň pohľadávkami voči zákazníkom, prípadne pohľadávku predá banke a ručí len za splátky. Koor pri tomto modeli spravuje energetické zariadenia zákazníka a garantuje mu úspory.
„Verejné inštitúcie majú niekedy menšie omeškania v platbách, ale vždy zaplatia. Nedobytné pohľadávky sú v jednotkách percent, a aj to najmä u privátnych zákazníkov,“ dodáva Hesek.
Banky sa podľa neho rýchlo naučili veriť týmto projektom, hoci zo začiatku boli opatrnejšie: „Keď videli, že projekt pol roka funguje a úspory sú reálne, tak nám úver poskytli.“
Komplexná obnova skracuje návratnosť
Základom biznisu s energetickými riešeniami je podľa Heska vysvetliť klientom, že nie každá obnova budovy sa dá zaplatiť len z úspor. Keď napríklad škola len zateplí fasádu alebo vymení starý kotol za nový, investícia sa jej tak skoro nevráti.
„Preto sa ich snažíme presvedčiť, že komplexná obnova budovy má zmysel, lebo skráti čas návratnosti,“ hovorí manažér Kooru. Pod komplexnou obnovou sa myslí nielen montáž fotovoltiky na strechu, ale aj zateplenie budovy, výmena okien, kotlov či meračov.
Ako príklad takéhoto riešenia uvádza rekonštrukciu osvetlenia budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave. V rámci projektu vymenili svietidlá vrátane rozvodov, inštalovali aj nové chladenie, fotovoltiku a inteligentný systém merania a regulácie.
Nakopla ich kríza
V raste tržieb i zisku Kooru výrazne pomohla energetická kríza, ktorá vypukla v roku 2022 po ruskej agresii proti Ukrajine.
Tržby firmy za uplynulé roky poskočili na takmer trojnásobok na 20 miliónov eur. Zisk sa jej za toto obdobie zvýšil z necelého pol milióna na viac ako dva milióny eur.
„Pomohlo nám aj to, že priemyselné podniky, ktoré sa dovtedy k energetickým úsporám stavali opatrne, pochopili, že lacný plyn a elektrina tu nemusia byť navždy, a začali sa zaujímať o alternatívy,“ vysvetľuje Hesek.
Takto získali aj prvých veľkých firemných zákazníkov, ako je Tatravagónka, kde zabezpečovali kompletnú výmenu vykurovania.
Dopyt zákazníkov, a to najmä po fotovoltike, bol taký vysoký, že Koor ho už nevládal ťahať z vlastných zdrojov. Koncom roka 2022 preto majitelia firmy založili investičný fond s cieľom získať externý kapitál.
„Bol to zlomový bod, keď sme chceli rásť, a nechceli sme predať časť firmy jednému silnému investorovi,“ vysvetľuje Hesek.
Ako dodáva, z fondu financujú nové projekty a expanziu do zahraničia: „Od vlaňajška sme aktívni v Česku a v tomto roku spúšťame obchod v Maďarsku.“
Potenciál vo veľkých batériách
Hoci boom fotovoltiky z roku 2022 už opadol, Koor v nej stále vidí potenciál. Nedávno do produktového portfólia pridal batériové systémy na ukladanie prebytočnej elektriny, ktoré sú veľmi žiadané najmä u väčších firemných zákazníkov.
„Začali sme s kotolňami, potom sme pridali energetický manažment, fotovoltiku a teraz robíme aj veľkú energetiku. To bude tretia noha nášho biznisu,“ podotýka Hesek.
Priemyselné batériové úložisko s príslušenstvom stojí okolo milióna eur. „Banky sú k financovaniu drahých batérií zatiaľ skeptické, ale to boli v minulosti aj k fotovoltike,“ opisuje.
O dva roky budú podľa neho úvery na veľké batérie štandardom, zatiaľ ich nákup financuje Koor zo svojho investičného fondu.
Argumenty zákazníkov, ktorým sa zdá návratnosť investícií do fotovoltiky od ôsmich do desiatich rokov príliš dlhá, chápe. Vysvetľuje, že súčasné ceny elektriny nikto dlhodobo negarantuje, preto treba pracovať na sebestačnosti a regulácii spotreby.
„Nesnažíme sa im predať elektráreň s výkonom sto kilowattov, ak ju nepotrebujú, ale batériu potrebovať budú,“ mieni.
Okrem toho, firmy, ktoré prežili energetickú krízu, podľa neho rozmýšľajú strategicky o budúcnosti:. „Vedia, že čoskoro budú platiť uhlíkovú daň z budov, tak sa na to chcú pripraviť.“
Po novinky do Nórska
Koor nemá vlastný produkt, ktorý by mohol rozvíjať, ale úzko spolupracuje s inovatívnymi firmami a organizáciami zo zahraničia. Napríklad s nórskou výskumnou agentúrou Sintef, ktorá sa venuje energetickému riadeniu budov.
Budova môže slúžiť ako veľký akumulátor a pomôcť regulovať elektrickú sieť. „V Nórsku, čo je veľmi elektrifikovaná krajina, už do regulačných uzlov inštalujú batériové úložiská a budovy majú batérie, ktoré akumulujú teplo alebo chlad, a podľa potreby ich využívajú,“ opisuje Hesek.
Koor má v súčasnosti vyše 90 zamestnancov a jeho manažéri si uvedomujú konkurenciu na trhu práce v energetike. Keďže preplácať veľkých hráčov v brandži nedokážu, zameriavajú sa na mladé talenty zo škôl.
Firma ponúka zamestnancom flexibilný pracovný čas s home officom. „Mnohých kolegov som nevidel mesiac, ale sú výkonní a plnia úlohy, to je dôležité,“ dodáva Hesek.
Mladých ľudí podľa neho láka aj to, že Koor je spoločensky zodpovedná firma. Dobrovoľne vykonáva ESG reporting, kde napríklad deklaruje, koľko emisií CO2 ušetrila. Okrem toho, zamestnáva imobilných ľudí a založil vlastnú nadáciu, ktorá podporuje rozvoj komunít, občianske aktivity a ochranu životného prostredia.
