Keď vojdete do Galérie SPP na Mlynských nivách, obklopí vás veľkorysý, presvetlený priestor, aktuálne s výberom diel pätnástich renomovaných slovenských autorov. Len málokto by podľa súčasnej podoby hádal, že všetko sa začalo v malej, takmer „undergroundovej“ galérii na Drevenej ulici a že jej prvý manažér vozil originály Warhola doslova v kufri auta.
„Prišiel som do Medzilaboriec a Michal Bycko, vtedajší riaditeľ múzea, mi naložil originály Andyho Warhola do kufra auta. Žiadne ceremónie, žiadna veľká eskortná operácia. Doviezol som ich do Bratislavy, vystavili sme a bolo,“ spomína výtvarník a fotograf Daniel Brogyányi, prvý manažér Galérie SPP.
Práve jeho spomienky a aktuálna výročná výstava mapujú štvrťstoročie Galérie SPP na kultúrnej scéne.
Galéria SPP oslavuje 25. narodeniny. (zdroj: Peter Regec)
Malá galéria, veľké tempo
Pôvodne komorná galéria vznikla v roku 2000 v bratislavskom Starom Meste, pod vedením plynárenskej spoločnosti. Stáli za ňou vtedajší generálny riaditeľ SPP Pavol Kinčeš a šéf marketingu Peter Kršiak. Výberové konanie na šéfa galérie vyhral výtvarník Daniel Brogyányi, ktorý je vďaka svojej záľube vo výrazných a veselých farbách nezameniteľný ako osobnostne, tak i umelecky.
„Mojou víziou bolo, aby SPP nebol len zriaďovateľom, ale aj zberateľom umenia. Autor dostal priestor, katalóg, pozvánky, ja som mu diela nafotil a jedno z diel dal do daru galérii. Tak sa začala vzácna zbierka diel SPP,“ rozpráva Daniel Brogyányi.
Tempo, ktoré nový manažér Galérie SPP nastavil, by dnes zvládol len málokto. Dvanásť výstav ročne, teda každý mesiac nová. Za 13 rokov ich podľa vlastných slov zrealizoval 148.
„Išiel som po diela, nafotil ich, pripravil grafiku katalógu, pozvánky, plagát, s autorom sme všetko nainštalovali a tiež nasvietili. Dnes to robí tím ľudí, s laserovým zameriavačom a technikou. Bola iná doba,“ smeje sa.
V Galérii SPP sa vystriedali mnohé známe mená slovenskej výtvarnej scény: Jozef Jankovič, Karol Kállay, Rudolf Fila, sklári Ján Zoričák či Pavol Mach. Najslávnejším vystavujúcim bol jednoznačne Andy Warhol.
Výročnú výstavu „25 rokov Galérie SPP“ si môžete pozrieť do 22. januára 2026. (zdroj: Peter Regec)
Slovenský Warhol?
Prvá warholovská výstava v Galérii SPP vznikla v spolupráci s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Mala veľký úspech a keď sa Brogyányi ku kráľovi pop-artu o pár rokov vrátil, rozhodol sa pre dialóg. Ku desiatim Warholových portrétom známych Židov postavil vlastný cyklus desiatich portrétov známych židovských osobností zo Slovenska, medzi nimi Juraj Stern, Pavel Traubner či Peter Salner.
Aj vďaka tomuto projektu Danielovi Brogyányimu prischla prezývka „slovenský Warhol“. Sám ju berie s nadhľadom.
„Niežeby ma to urážalo, ale ani sa tak necítim. Andy Warhol žil v inej dobe a povýšil predmety dennej spotreby na umenie. Ja si robím, čo chcem, tvorím z radosti a občas si robím srandu zo všetkého,“ hovorí svojrázny umelec.
Štvrť tony skla a dom so štyridsiatimi mačkami
Ak sa pýtate, čo je najťažšie na prevádzke galérie, Daniel Brogyányi v tom má jasno – dopraviť diela bezpečne na miesto.
„Pri sklenených plastikách to bola vždy malá lotéria. So Zoričákom sme raz niesli hore na poschodie takú, ktorá mala asi 250 kilogramov. Ak by náhodou spadla, prerobili by sme minimálne pol milióna korún,“ spomína.
Na iný typ výzvy narazil u keramikára Imricha Vaneka, ktorý býval vo veľkom dome na bratislavskej Kolibe. „S manželkou mali doma asi štyridsať mačiek. Viete si predstaviť, že to bol celkom zážitok, odnášať odtiaľ tie diela," smeje sa.
Práve Vanekova plastika s názvom Zlatý človek mu utkvela v pamäti. Bola to na zemi ležiaca postava, prekrytá drapériou, na ruke drevený prsteň.
„Zo zlata bola vraj preto, že keď niekto zomrie, ostatní o ňom hovoria, aký to bol zlatý človek. Pýtam sa, a prečo je ten prsteň drevený? A on, že zlato by nebolo vidieť. Jednoduché a geniálne,“ usmieva sa Daniel Brogyányi.
Verejnosť ho pozná pod prezývkou „slovenský Warhol“, on sám sa tak necíti. (zdroj: Peter Regec)
Dve vernisáže jednej výstavy
Pri výstave Rudolfa Filu sa stalo to, čoho sa organizátor desí asi najviac: na pozvánkach nesedel dátum s uvedeným dňom v týždni. V časoch tlačených pozvánok to bol vcelku zapeklitý problém.
„Filova manželka prišla nahnevaná, že ako teraz hostia zistia, kedy majú prísť. Tak som jej povedal: urobíme dve vernisáže. Zavolal som kurátorovi, hudobníkom, objednal dvakrát toľko pagáčov, vína a hostesiek. A bolo,“ spomína bývalý manažér galérie.
Spolupráca s legendárnym slovenským maliarom bola pre Daniela Brogyányiho zážitok. „Veľmi veľa som sa od neho naučil, napríklad aj to, ako inštalovať diela. Vďaka nemu som pochopil, že nie je nutné obrazy vešať ako prádlo na šnúre, v rade za sebou."
Z Drevenej na Mlynské nivy
V roku 2009 sa Galéria SPP presťahovala z komorných priestorov na Drevenej ulici do novej budovy SPP na Mlynských nivách. Z približne 100 – 120 štvorcových metrov sa zrazu stalo 450. Výška aj dispozícia priestorov otvorili galérii úplne nové možnosti.
„Na Drevenej bola výška stropu okolo 2,5 metra a zatmavené okná. Pri dielach zo skla to bola výhoda, lebo sme vedeli všetko pekne nasvietiť. Na Mlynských nivách prišli do hry väčšie formáty a aj ťažšie plastiky, napríklad aj taká, čo mala pol tony. Báli sme sa, aby vydržala podlaha,“ rozpráva Daniel Brogyányi.
To, čo umelcovi roky strávené v Galérii SPP dali, sa ťažko meria v číslach.
„Mal som výhodu, že som bol z rovnakej komunity. Umelci mi dôverovali, nebáli sa zveriť mi svoje diela. Bola dôvera a fungovalo to. Tých 13 rokov bolo pre mňa veľkým prínosom,“ sumarizuje prvý manažér Galérie SPP.
Diela Daniela Brogyányiho môžete aktuálne vidieť na výstave 25 rokov Galérie SPP. (zdroj: Peter Regec)
Nová výstava ako zrkadlo štvrťstoročia
Aktuálna výročná výstava 25 rokov Galérie SPP nie je len obyčajným ohliadnutím sa za uplynulými rokmi. Kurátorka Mária Horváthová zostavila expozíciu tak, aby spájala rôzne generácie aj autorské programy. Návštevníci uvidia maľbu v oleji, akryle, kombinovaných technikách aj digitálnu tlač, doplnenú o sochárske realizácie v bronze, kameni a dreve.
Okrem diel Daniela Brogyányiho si môžete prezrieť tvorbu Stana Bubána, Mariána Komáčka, Andrei Kopeckej, Kristíny Mésároš, Ivan Pavleho, Petra Pollága, Kataríny Vavrovej a Alexeja Vojtášaka. Sochársku tvorbu reprezentujú František Bohunický, Jana Brisudová, Vojtech Farkaš, Milan Flajžík, Milan Lukáč a Ján Ťapák.
„Výročná výstava je oslavou štvrťstoročia pôsobenia Galérie SPP a zároveň presvedčivou výpoveďou o rozmanitosti súčasného slovenského výtvarného umenia," hovorí kurátorka Mária Horváthová. „Prezentované diela dokumentujú, ako sa galérii počas jej existencie darilo napĺňať pôvodné motto – dávať priestor umeniu a kultúre."
Výstavu 25 rokov Galérie SPP si môžete prezrieť až do 22. januára 2026, každý pracovný deň od 10.00 do 18.00 hodiny. Vstup je bezplatný.
Pätnásť renomovaných slovenských umelcov v galérii na Mlynských nivách v Bratislave. (zdroj: Peter Regec)
Galéria SPP
Galéria SPP bola založená v roku 2000 s mottom „Dávame priestor umeniu a kultúre". Prvých 13 rokov sídlila v komorných priestoroch na Drevenej ulici, od roku 2009 sa nachádza v reprezentatívnych priestoroch budovy SPP na Mlynských nivách 44/c v Bratislave. Za 25 rokov svojej existencie hostila takmer dvesto výstav a predstavila celé spektrum talentovaných umelcov – od zrelých, etablovaných tvorcov až po začínajúcich autorov.
