Aktuálne informácie hýbu svetom a je viac ako jasné, že dávno to nie sú len noviny, ktoré prinášajú spravodajstvo.
Správy sa vždy šírili bez ohľadu na dobu ústnou formou. No odkedy začal človek používať aj písmo, informácia dostala konkrétnu podobu, ktorá sa nedala zmeniť prikrášľovaním. V dnešnej dobe si už nevieme predstaviť svet bez spravodajstva a aktuálnych informácií, pričom vďaka moderným technológiám je najpopulárnejšou formou internet.
Noviny boli prvé
Noviny majú za sebou históriu tak dlhú, ako je novodobá civilizácia sama. Už v starovekom Ríme sa vydávali rôzne druhy písomností, napríklad Július Cézar vydával tzv. Acta Diruna, čiže zoznam udalostí. Prvé noviny vo forme pravidelného periodika sú zas zaznamenané v Číne, kde boli pod názvom Rôzne správy vydávané v Pekingu ako rukou písané udalosti.
Čo sa týka Európy, prvé noviny sa datujú z roku 1605 a išlo o prvé tlačené noviny zvané Relation, ktoré vychádzali v Štrasburgu. Najznámejšie noviny súčasnosti, aspoň podľa značiek, vznikali až v 18. a 19. storočí, niektoré dokonca až začiatkom 20. storočia.
V dobe, kedy neexistovala rýchlejšia konkurencia, boli noviny naozaj najlepším možným prostriedkom na šírenie správ. Ak sa niečo stalo včera a vy ste si o tom prečítali dnes ráno, bolo to považované za absolútne čerstvé. Dnes sa na to pozeráme väčšinou už s úsmevom, no faktom je, že noviny ako médium majú stále ohromnú silu,
Rozhlas znamenal prielom
Rozhlasová technológia, ktorou sa od konca 19. storočia zaoberalo viacero významných vedcov a vynálezcov, dostala podobu rozhlasového vysielania až v roku 1920 - čo nie je vôbec tak dávno, ako by sa mohlo zdať. Prvé vysielanie sa odohralo v Spojenom kráľovstve a to cez British Broadcasting Corporation.
Na tú dobu bol rozhlas niečím revolučným, pretože už nešlo len o reprodukovanie niečoho, čo sa stalo v minulosti, ako v prípade novín, ale mohlo sa vysielať naživo. U nás začal vysielať ako prvý Česko-Slovenský rozhlas v roku 1923.
Za zlatú éru rozhlasu sa považuje prvá polovica 20. storočia, v podstate až do príchodu televízie. Ukazuje to na jednu zaujímavú vec a síce, že ľudia boli vždy hladní po informáciách a tak si vedeli prirodzene vybrať spôsob, ktorý im najviac vyhovuje a je najrýchlejší.
Televízia naša každodenná
Prvé začiatky prenosu obrazu boli už pred druhou svetovou vojnou, avšak pravidelné a denné televízne vysielanie tak, ako ho poznáme aj dnes, začalo až v polovici 20. storočia. Na úvod vôbec nikomu nevadilo, že vysielanie bolo len čiernobiele, podstatné bolo, že okrem zvuku mohli ľudia „konzumovať“ aj obraz.
Televízia je fenomén, ktorý v podstate vydržal doteraz. Áno, už máme na výber naozaj veľké množstvo kanálov, no princíp je rovnaký a vďaka tomu, že prenos obrazu je stále tým najlepším, čo ľudstvo pozná, je televízia každodenným spoločníkom aj dnes.
V minulosti tomu ale niečo vždy chýbalo - ľudia stále čítali noviny, stále počúvali rozhlas a stále pozerali aj televíziu. Hoci noviny už od príchodu rozhlasu stále považoval niekto za „prekonané“, sú tu dodnes. Podobne to bolo s rozhlasom a je to tak aj s televíziou. Prečo? Pretože stále neexistuje niečo, čo by ich poslalo do minulosti.
Je internet budúcnosť spravodajstva? Uvidíme
Dnes najviac ľudí trávi čas „surfovaním“ po internete. Áno, internet je budúcnosť a tomu sa prispôsobujú aj správy a spravodajstvo veľkých médií. V dobe internetu existuje niekoľko gigantov, ako sú Google či Facebook, no ani ony neposlali pôvodné média do zabudnutia. Jedno je isté a to, že ide o najrýchlejšie médium pre správy a využíva sa aj u nás, napríklad portál Webnoviny.sk. A ako ste na tom vy?