Popradský Tatrakon je jediná slovenská konzerváreň, ktorá prežila divoké 90. roky a stále má majiteľov zvnútra firmy, ktorí ju pôvodne sprivatizovali. Hoci Katarína Kacvinská (55-percentný podiel) aj Juraj Pisarčík (45-percentný podiel) sa už z výkonného manažmentu podniku stiahli.
Svoj recept na to, ako fabriku nielen udržať pri živote, ale aj rozvíjať, zhŕňajú do niekoľkých bodov: využívať skúsenosti z praxe a tradičné receptúry, zefektívňovať a inovovať výrobu, nerobiť si megalomanské plány a rásť najmä na domácom trhu.
Tatrakon v súčasnosti ovláda 40 percent slovenského trhu s konzervovanými potravinami. Ich najväčší konkurent, česká Hamé so zhruba polovičným podielom, je už v rukách nadnárodnej firmy.
Spoločnosť Tatrakon je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Excelentný biznis príbeh.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasujú INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny. Spoločnosť Tatrakon je nominovaná na cenu FéliX Business Award v hlavnej kategórii Excelentný biznis príbeh.
Ikonická omáčka na cestoviny
Najznámejšími produktmi a vlajkovými loďami Tatrakonu sú paštéty Pali, Májka a najmä omáčka Morca-della. "Cestoviny sú na Slovensku populárne, preto je omáčka na ne žiadaná," vysvetľuje Ivana Palenčár Kacvinská. Pali a Májka zasa stoja na tradičnej lojálnej klientele, hovorí sa napríklad, že patria k povinnej výbave každého turistu.
Tatrakon si zakladá na tom, že väčšina surovín na výrobu paštét je slovenského pôvodu. Aj zmesi korenín sú prevažne od domáceho producenta, zvolenskej Mäspomy.
Nie všetky inovácie vo výrobe sa na trhu s konzervatívnymi spotrebiteľmi presadili. Sója sa dostala do Morca-delly už za socializmu, lebo bola považovaná za zdravú plodinu a uchytila sa.
"Nátierky sojany sa ešte za socializmu neuchytili, pretože vegetariánske konzervy vtedy konzumenti ešte neocenili. Dnes sú už vegetariánske aj vegánske produkty veľmi dobre predajné," vysvetľuje Ivana Palenčár Kacvinská.
Novinky sa presadzujú ťažko
Ročne popradský podnik vyrobí 25 miliónov konzerv. "Veľký podiel na trhu je v našej brandži kľúčový, lebo bez neho by nás veľké obchodné reťazce nebrali ako rovnocenného partnera," vysvetľuje riaditeľka obchodu a marketingu Tatrakonu Ivana Palenčár Kacvinská.
Podtatranská konzerváreň sa zameriava na paštéty, mäsové konzervy a rôzne konzervované hotové jedlá. Sortiment bol kedysi užší, na prelome milénií obsahoval necelých tridsať výrobkov.
Portfólio sa postupne rozšírilo na viac ako 120 druhov produktov. K tradičných mäsovým konzervám pribudli zeleninové nátierky, šaláty, nátierky z rýb, hotové jedlá či cereálie.
Výrobu cereálií však už Tatrakon v tomto roku ukončil pre náročnosť výroby v separátnej prevádzke. Utlmila sa aj výroba rybacích šalátov. "Naši zákazníci sú konzervatívni a novinky neocenili. Takisto bolo ťažké presadiť sa na vysoko konkurenčnom trhu," uznáva šéfka marketingu.
Bez zbytočnej chémie
Katarína Kacvinská pracovala v Tatrakone od konca 60. rokov. Nastúpila do laboratória kvality a cez vedúcu výroby sa prepracovala až na riaditeľku a neskôr aj spolumajiteľku fabriky.
Tvrdenie, že za socializmu boli prísnejšie hygienické normy ako v súčasnosti, považuje iba za mýtus. "Hygienické normy sú v súčasnosti oveľa prísnejšie, najmä odkedy sme v Európske únii. Jediné, čo bolo vtedy lepšie, je, že sa nepoužívalo toľko chemických konzervantov a aditív," spomína.
V Tatrakone sa však pri konzervovaní držia osvedčených procedúr bez zbytočných chemických prídavkov. Až 80 percent produkcie sa vyrába bez chémie a aditív.
Mäsové konzervy sterilizujú parou s teplotou 150 stupňov Celzia v obrovských antikorových sterilizátoroch, ktoré vyzerajú ako tuby, hoci je to drahší postup.
Zlá správa pre popradskú fabriku je, že paru vyrábajú zo zemného plynu, ktorého cena ide v tomto roku prudko nahor.
"Uvažujeme, že ho čiastočne nahradíme skvapalneným plynom propán-butánom, ale ten sa vyrába z ropy, takže aj tu je riziko," dodáva riaditeľ výroby Tatrakonu Peter Pisarčík. Plynu sa fabrika nevie rýchlo zbaviť, pretože sú naň prispôsobené všetky rozvody.
Česko-slovenská záležitosť
Debatu o medzinárodnej expanzii Tatrakonu začína šéfka marketingu tým, že chute zákazníkov konzervovaných potravín sú veľmi lokálne. "Morca-della neuspela v Maďarsku, je to čisto česká a slovenská záležitosť," opisuje skúsenosti.
Aj preto Tatrakon svoje výrobky exportuje len v relatívnej malej miere. Vyváža zhruba desatinu produkcie, a to najmä do Česka.
"Problém nie je ani tak chuťový. Pretlačiť sa na nové trhy, kde sú silní lokálni hráči, je drahé a náročné aj z hľadiska marketingu," vysvetľuje Ivana Palenčár Kacvinská. Rovnako euro ako silná mena nenahráva slovenským exportérom na okolitých trhoch, ktoré majú vlastné meny.
Tatrakon mal v minulosti aj štyri vlastné podnikové predajne s názvom Foody. Slúžili najmä na testovanie nových produktov. Po prepuknutí covidovej pandémie ich firma aj vzhľadom na vysoké náklady na prevádzku zatvorila. V súčasnosti sa sústreďuje na veľkoobchody a supermarkety.
Do novej haly
Tesne pred pandémiou Tatrakon dokončil novú výrobnú halu v priemyselnom parku Poprad-Matejovce. Zariadená je modernými antikorovými strojmi na mletie mäsa, ktoré potom vo forme pasty putuje do konzerv. Základ je čistota a hygiena - pri vstupe do výroby máme na sebe ochranný plášť a štetiny s čistiacim prostriedkom nám vydezinfikujú obuv.
Motívom na sťahovanie do novej haly bolo, že s rozširujúcou sa výrobou sa už firma nezmestila do pôvodnej budovy, postavenej ešte v 30. rokoch minulého storočia.
"Aj keď sme chceli priniesť nejaké nové stroje, jednoducho sa tam nevošli," spomína Juraj Pisarčík.
Modernizácia výrobných zariadení a zdokonalenie technologických postupov stáli firmu viac ako šesť miliónov eur. Sťahovanie sa však prejavilo na nižších výrobných nákladoch. Toky surovín na výrobu konzerv sú efektívnejšie, s čím pomohla aj automatizácia.
Pri technických inováciách, ktoré si obzeráme v novej výrobnej hale podniku, ožije aj Juraj Pisarčík, bývalý technický riaditeľ. Vysvetľuje, čo dokáže nový robot za 80-tisíc eur v baliarni.
"Je to také moje dieťa, veľmi som ho chcel už dlho, ale vždy boli iné priority. Urobili nám ho na mieru a dokáže nahradiť ťažkú prácu ľudí pri balení a prenášaní paliet s konzervami," hovorí.
Nová hala priniesla aj úspory na strane personálnych nákladov. Počet zamestnancov sa znížil zo 150 na 102. V nasledujúcich rokoch chce Tatrakon do technológie preinvestovať ďalšie dva milióny eur, pôjdu najmä na zlepšenie automatizácie výroby.
Vzhľadom na rastúce ceny energií sa môžu firme vyplatiť aj investície do energetickej efektivity. "Máme vlastnú kotolňu na plyn a uvažujeme aj o fotovoltike na výrobu elektriny," hovorí Peter Pisarčík.
Horúcou výzvou pre popradských konzervárov je aj skokový rast cien dodávateľov. "Urobili sme nejaké úspory aj na strane energií aj v efektivite výroby, ale zvýšené ceny dodávateľov sa pretavili aj do našich cien," podotýka Ivana Palenčar Kacvinská.
Generačná výmena
Pred piatimi rokmi v Tatrakone hľadali externého manažéra, ktorý by riadil firmu po jej pôvodných majiteľoch. Hoci ho našli, napokon sa rozhodli, že rodinný podnik budú viesť deti zakladateľov.
Generačné rozdiely v riadení sa prejavujú najmä v prístupe k marketingu. Kým Katarína Kacvinská a Juraj Pisarčík boli pri reklame veľmi konzervatívni a šetrní, mladšia generácia sa pustila odvážnejšie do nových obalov aj rozširovania sortimentu.
Tatrakon tak rozbehol napríklad využívanie sociálnych sietí a reklamné kampane zameral viac na mladých ľudí. Konzervy propagovali instagramoví influenceri, ako raper Rytmus či tenistka Dominika Cibulková.
"I keď kampaň nebola taká účinná, ako sme očakávali, bola to dobrá skúsenosť. Teraz už vieme, že televízia má stále na našich starších zákazníkov väčší dosah, sociálne siete sú zase pre mladších," hodnotí Ivana Palenčár Kacvinská.
Majitelia Tatrakonu dostali v minulosti niekoľko ponúk na odkúpenie od veľkých nadnárodných hráčov, ale vždy ich odmietli.
"Chceme fabriku nechať deťom, aby ju po nás zveľaďovali. Myslím si, že im to ide dobre a baví ich to," hovorí Katarína Kacvinská. Jej dcéra k tomu dodáva, že kým sa na Slovensku bude dať podnikať, tak rodinnú firmu chcú viesť aj naďalej.
Tatrakon v priebehu času
1931 Vznikla TATRA-továreň, predchodca spoločnosti Tatrakon.
1948 Fabrika je znárodnená a premenovaná na Podtatranské konzervárne.
1967 Do podniku nastupuje Katarína Kacvinská ako laborantka kvality.
1977 Do fabriky prichádza Juraj Pisarčík ako technik.
1984 Spúšťa sa výroba ikonickej nátierky Pali.
1985 Vznikla dodnes na Slovensku najpredávanejšia omáčka na špagety Morca-della.
1991 Katarína Kacvinská sa stáva riaditeľkou podniku.
1994 Katarína Kacvinská a Juraj Pisarčík sprivatizovali Podtatranské konzervárne.
2000 Do firmy prichádza Peter Pisarčík, začínal vo výrobe a dnes je výrobný riaditeľ.
2005 Spoločnosť sa stala víťazom súťaže Zamestnávateľ ústretový k rodine v kategórii Rovnosť príležitostí žien a mužov.
2006 Do podniku prichádza Ivana Palenčár Kacvinská, dcéra Kataríny Kacvinskej. Šéfkou obchodu a marketingu sa stala po ôsmich rokoch.
2007 Víťazstvo v súťaži Národnej ceny Slovenskej republiky za kvalitu podľa modelu výnimočnosti.
2010 Firma získala medzinárodnú potravinovú normu IFS International Food Standard verzia 5.
2019 Medzinárodné ocenenie Best Buy Award v kategórii nátierky.
2020Firma ukončila výstavbu nového výrobného areálu v Poprade-Matejovciach a presťahovala sa.
