Spoločnosť Lukamasiv je nominovaná na cenu FéliX Business Award v kategórii Výnimočný rodinný biznis.
Stolárstvo je tradičné remeslo, ktoré spája drinu a kreativitu. Nábytkárska spoločnosť Lukamasiv z obce Kriváň neďaleko Detvy dokázala biznis v tomto inak konzervatívnom odvetví posunúť do technologicky novej dimenzie.
Jej majiteľ Ľubomír Očenáš investoval milióny eur a vybavil výrobné haly automatizovanými linkami, robotickými ramenami a počítačovými systémami, ktoré dokážu drevo opracovať s chirurgickou presnosťou a rýchlosťou.
Dnes už trojgeneračná rodinná firma patrí k sieti dodávateľom švédskeho nábytkárskeho gigantu Ikea. Táto spolupráca jej otvorila európsky trh, no priniesla až príliš vysokú závislosť od jedného odberateľa.
„Konkurencia je na našom trhu veľká, preto nesmiete zaspať. Musíte neustále inovovať, pretože tlak na cenu je veľký,“ vysvetľuje Ľubomír Očenáš.
Ikea je v nábytkárstve globálnym hráčom, a tak dodávateľom môže „prihrať“ obrovské zákazky. Na druhej strane, v ťažšom období ich dokáže podržať, ale i potopiť. Navyše, u svojich partnerov pravidelne vykonáva audity a hodnotí ich v oblasti automatizácie, recyklácie a zelených investícií.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Z kúta otcovej dielne do Ikey
Počiatky Lukamasivu siahajú do 90. rokov minulého storočia. Otec Ľubomíra Očenáša Anton bol stolár a v Kriváni mal dielňu, v ktorej vyrábal nábytok. Syn sa okolo neho od detstva motal, čo ho priviedlo na drevársku učňovku.
Keď sa po škole k otcovi pripojil, cítil, že v ich podnikaní niečo škrípe. Sprvu nevedel definovať čo. „Otec a jeho ľudia tvrdo pracovali, ale nespelo to k úspechu,“ spomína Ľubomír Očenáš.
V kúte spoločnej dielne sa v roku 1996 ako živnostník pustil do výroby drevených okien a dvier, neskôr k nim pridal spálňový nábytok z masívu.
V roku 2001 sa od svojho dodávateľa laku dopočul, že partnerský závod Ikey, Swedwood Slovakia v Závažnej Porube (v súčasnosti Ikea Industry Slovakia), hľadá firmu, ktorá preň bude vyrábať drevené nožičky pre postele a skrinky a neskôr aj ďalšie nábytkárske komponenty.
Zo začiatku Ľubomír Očenáš pre Ikeu pracoval cez sprostredkovateľa, ktorý stláčal jeho odberateľské ceny na minimum. Keď sa ho zbavil, ocitol sa vo vyjednávaní s Ikeou a vo svete tvrdého biznisu. „Toto obdobie nás naučilo samostatnosti a zodpovednosti za stabilnú kvalitu a termín dodávky,“ vysvetľuje.
Jednotlivé časti nábytku sa vyrábajú z veľkoformátových drevených dosiek (v brandži sa označujú MDF). V podstate je to zomleté drevo bez kôry, hniloby a kazov, zmiešané s parafínom. MDF dosky sa na Slovensku v tomto zložení nevyrábajú, preto sa Lukamasiv spolieha na dodávateľa z Nemecka.
Automatizácie sa najprv báli
V priebehu uplynulých dvoch dekád stála firma Ľubomíra Očenáša pred viacerými výzvami. V rokoch 2001 a 2009 jej priestory zachvátil požiar, pri ktorých zhorela časť výroby a poškodilo sa strojové vybavenie.
„Podcenili sme bezpečnosť, ale veľa nás to naučilo. Časť strojov sme vymenili a lepšie nastavili poistenie,“ hovorí majiteľ Lukamasivu.
Rovnako veľkou, a možno aj väčšou výzvou však bola automatizácia a robotizácia výroby. Spočiatku sa k nej krivánski nábytkári stavali rezervovane. Nerozumeli jej a nevedeli ani odhadnúť návratnosť investícií.
Zlom prišiel v roku 2016, keď sa Ľubomír Očenáš zúčastnil na podnikateľskom kurze v Žiline, ktorý organizovala konzultačná spoločnosť IPA Slovakia. Jeho súčasťou boli exkurzie do korporácií, ktoré automatizáciu zaviedli a manažérsky sa s technologickou zmenou zžili.
„To, čo som videl, ma presvedčilo, že môj obraz o vlastnej firme musím prekopať,“ vraví Ľubomír Očenáš.
Napriek tomu, keď v Lukamasive zaviedli prvé robotické pracovisko, nikto na ňom nechcel pracovať. Časť zamestnancov v ňom videla ohrozenie manuálnej práce a komplikáciu niečoho, čo fungovalo.
Majiteľ vytrval. Kým však doladili všetky detaily, zaškolili ľudí a dokončili prestavba na automatizovanú výrobu, ubehlo päť rokov. Išlo o najväčšiu investíciu firmy v histórii, celkovo si vyžiadala deväť miliónov eur, pričom zhruba tretinu zatiahli z eurofondov.
Výsledkom automatizácie (okrem iného) bolo, že počet zamestnancov firmy klesol zo sto na súčasných približne šesťdesiat. Spracovanie veľkoplošných MDF materiálov, od rezania, cez frézovanie až po brúsenie, teda procesy, ktoré kedysi robilo niekoľko zamestnancov, zvládajú stroje za oveľa kratší čas a s nižšou chybovosťou. Manuálna výroba ostala len ako záloha v prípade poruchy.
Podržali ich peletky z odpadového dreva
Stroje priniesli majiteľovi Lukamasivu nižšie náklady a o niečo pokojnejší spánok, keďže nemusí riešiť, či má pre každého zamestnanca prácu. Je to relatívne nový problém, s ktorým sa začal stretávať len nedávno.
Po pandemických rokoch, keď ľudia nakupovali nehnuteľnosti, rekonštruovali domy a byty, a teda vo veľkom zháňali aj nábytok, prišla fáza útlmu. „Trvá to asi pol roka. Máme indície, že v poklese budeme ešte rok,“ hovorí Ľubomír Očenáš.
Keďže spotrebitelia šetria a odkladajú kúpu nábytku, Ikea znížila objednávky u dodávateľov. „Máme šťastie, že najväčšie investície sme ukončili vlani. Teraz, v čase útlmu, využívame efektivitu. Pracuje sa mi lepšie, keď viem, že nemám sto zamestnancov, pre ktorých by som nemal dnes robotu,“ vysvetľuje majiteľ Lukamasivu.
Vďaka boomu na realitnom trhu dosiahla firma skvelé finančné výsledky. Rok 2022 bol z pohľadu tržieb najlepším v histórii, medziročne stúpli o 17 percent na 11,5 milióna eur. Zisk predstavoval 562-tisíc eur.
K rastu tržieb pomohla aj podniková predajňa, v ktorej Lukamasiv predáva peletky z odpadového dreva vo výrobe. Ich ceny vlani dosahovali rekordné úrovne. Kým v minulosti sa hýbali okolo 160 eur za tonu, počas energetickej krízy ich Lukamasiv predával za 400 eur za tonu.
„Pomohlo nám to, hoci cenu sme držali 20 až 30 percent pod priemerom trhu. Na trhu boli aj firmy, ktoré peletky predávali za sedemsto eur,“ tvrdí Ľubomír Očenáš s tým, že vzhľadom na miernu zimu medzičasom peletky zlacneli na aktuálnych 300 eur za tonu.
Okrem recyklácie odpadov investoval Lukamasiv do fotovoltiky, ktorá momentálne pokrýva 20 percent spotreby elektriny. Do firmy tiež nakúpili elektrické autá a vysokozdvižné vozíky. V tomto roku chcú inštalovať veternú turbínu, ktorá bude na výrobu elektriny využívať teplo odsaté z výrobných technológií.
Rozvíjajú nové biznisy
S útlmom objednávok z Ikey začal Lukamasiv pracovať na nových projektoch. Novinkou je dohoda o obchodnej spolupráci s košickou firmou Nomiland, ktorá do škôl a škôlok dodáva učebné pomôcky aj nábytok do tried.
Silnou stránkou novej biznisovej nohy Lukamasivu môže byť, že zriaďovatelia škôl a škôlok objednávajú nábytok do tried bez ohľadu na to, v akom ekonomickom cykle sa trh nachádza.
„Je to odlišný svet. Tečú tam peniaze z rozpočtov samospráv a najnovšie aj z európskeho plánu obnovy. Je tam potenciál nielen na slovenskom, ale i európskom trhu,“ mieni Ľubomír Očenáš.
Jeho firma vstupuje aj do ďalšieho projektu, v rámci ktorého bude spolupracovať pri výstavbe modulárnych škôlok. Aj tie by mal Lukamasiv vybaviť nábytkom.
Generačná výmena
Ľubomír Očenáš má troch synov a dcéru. Dvaja synovia už v jeho firme pracujú. Najstarší Michal vyštudoval dizajn nábytku na strednej škole vo Zvolene. Podľa jeho otca je kreatívcom, ktorý rozbehnuté projekty doťahuje do konca. V Lukamasive je zodpovedný za projektové riadenie a investície.
Marek vyštudoval elektrotechniku a zastrešuje technologický chod robotických pracovísk vo výrobe. Najmladší Marcel ešte študuje na strednej škole, ale o otcovu firmu sa takisto zaujíma. Dcéra Martina má blízko k stolárskemu remeslu a študuje na „drevarine“ vo Zvolene.
„Stretávam sa s podnikateľmi, ktorí mi vravia, že ich deti nemajú záujem pokračovať v rodinnej firme. Mám šťastie, že moje deti záujem majú,“ hovorí majiteľ Lukamasivu.
Na generačnú výmenu si vyčlenil pätnásť rokov. Snaží sa, aby deti pochopili, ako firmu vybudoval a nebrali ju ako niečo samozrejmé: „Neočakávam od nich zakladateľskú makačku, ale v nových projektoch chcem vidieť ich angažovanosť a samostatnosť.“
Vraví, že riziká generačnej výmeny si uvedomuje, v tomto procese využíva služby konzultačnej spoločnosti. Chce, aby všetko prebehlo prirodzene: „Všetky možnosti sú otvorené a čas ukáže, že či rozhodnutia urobené dnes boli tie správne.“
