Trenčín sa pripravuje na zmenu klímy aj zeleným mostom

Mesto Trenčín je nominované na cenu FéliX Business Award v kategórii Samospráva pre budúce generácie.

Trenčín je jedným z priekopníkov v regulácii dopravy v meste. Tamojšia samospráva medzi prvými na Slovensku zaviedla rezidenčné parkovanie, plánuje prekládku štvorprúdovej cesty prvej triedy mimo centra a myslí aj na cyklistov.

Okrem toho, rozširuje mestskú zeleň a vodné prvky a patrí k premiantom pri triedení odpadu.

V roku 2020 v Trenčíne vypracovali strategický plán, ktorý má mesto pripraviť na dôsledky klimatických zmien. Riadi sa ním každá investícia, napríklad na Mierovom námestí pri jeho revitalizácii pribudnú vodné prvky v podobe fontán, osviežovačov vzduchu a stromov.

„Je to nákladnejšie, ale verím, že sa nám to vráti v podobe lepšej kvality života pre Trenčanov,“ tvrdí primátor krajského mesta na brehu Váhu Richard Rybníček.

Vyhlasovatelia FéliX Business Award

Odborný partner

Nové parky, zelenšie vnútrobloky a parkoviská

Trenčín má šťastie v tom, že blízko má lesopark a pri Váhu sú zasa záplavové územia. „Aj preto plánujeme vybudovať päť nových parkov v okolí rieky po obvode mesta. Už sú zaznačené v územnom pláne,“ hovorí hlavný architekt Martin Beďatš.

Radnica sa tiež dlhodobo zameriava na revitalizáciu sídliskových vnútroblokov. Doteraz obnovili 15 hektárov plochy medzi panelákmi. Sústredili sa na posilňovanie zelene a oddychových zón či športovísk.

Pozrite si, ako sa má zmeniť Trenčín (13 fotografií)

Ihriská, lavičky a oddychové plochy teraz tvoria ucelený blok a nie sú len tak „rozhádzané“ v priestore. „Je to ekologickejšie, ale aj ekonomickejšie. Odpadá starostlivosť o veľké a v podstate prázdne lány trávy,“ dodáva Martin Beďaťš.

Ďalším adaptačným opatrením je zachytávanie vody, ktoré Trenčín musí prispôsobiť tomu, že veľká časť mesta sa nachádza v ochrannom vodnom pásme.

Napriek tomu asfalt na parkoviskách postupne nahrádzajú čiastočne zatrávnenými roštovými povrchmi. Tieto projekty boli financované prevažne z eurofondov, ale aj z rozpočtu mesta.

Fiesta namiesto železnice

Za jeden z vlajkových klimatických projektov považuje primátor Trenčína obnovu starého, nevyužívaného železničného mosta cez Váh, ktorý mesto odkúpilo.

Na pätnásť metrov širokom a 240 metrov dlhom moste vznikne promenáda pre chodcov a cyklistov, s kaviarňami, reštauráciami, ihriskami i letným kinom. Po novom sa má most volať Fiesta.

„Bude plný zelene a stane sa akoby botanickou záhradou,“ vysvetľuje Martin Beďatš. Sprístupnená bude aj strecha mosta, odkiaľ bude pekný výhľad na mesto.

Fiesta by mala byť relaxačným a voľnočasovým priestorom, most by teda už nemal slúžiť len na presun z centra Trenčína do miestnej časti Zámostie. Jeho súčasťou ostane aj cyklochodník, ktorý spája cyklotrasy po oboch brehoch Váhu.

„Veci robíme systematicky v spolupráci s občanmi. Príprava síce trvala dlho, ale teraz sa naša vízia napĺňa,“ hovorí primátor Richard Rybníček.

Tender na dodávateľa obnovy starého železničného mosta by mal byť vyhodnotený v septembri. Projekt za 12,5 milióna eur financuje Trenčín z eurofondov, naviazaných na Európske hlavné mesto kultúry 2026 (je ním práve Trenčín). Revitalizácia mosta má byť hotová do konca roka 2025.

Ulica Generála M. R. Štefánika, ktorá je zároveň cestou prvej triedy, sa má zasa zmeniť na mestský bulvár s buspruhmi a cyklocestami. Plánuje sa totiž preložka štvorprúdovky na Hasičskej ulici k železničnej trati.

Cyklisti a kolobežkári v meste

Dôležitým prvkom zeleného plánu Trenčína je snaha motivovať návštevníkov a obyvateľov mesta, aby presadli z áut do MHD a aby sa v meste pohybovali pešo alebo na bicykli.

„Zmeniť myslenie človeka, aby prešiel na iný druh dopravy, je dlhý proces, ale keď sa to podarí, tak sa zvýši aj kvalita života v meste,“ mieni Richard Rybníček.

V posledných rokoch v intraviláne Trenčína pribudlo pätnásť kilometrov cyklotrás. Celkovo je ich v súčasnosti v katastri mesta viac ako 40 kilometrov. Buduje sa aj infraštruktúra v podobe cyklostojanov.

Súvisiaci článok

Ako dostať ľudí na bicykle? Trnava ukazuje, že nejde len o nové cyklocesty

Čítajte viac

V rámci podpory cyklodopravy radnica upokojuje niektoré cesty pre motorové vozidlá. Mení ich na jednosmerky, povoľuje cyklistom chodiť v nich v protismere, obmedzuje na nich rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu a pridáva na ne spomaľovače.

Mesto v minulosti skúšalo aj vlastný systém požičiavaných bicyklov (bikesharing). Keďže sa však neujal, necháva priestor pre prípadných súkromných poskytovateľov.

Naopak, požičiavané kolobežky (od spoločnosti Bolt) sú v prevádzke už tretí rok. „Zatiaľ majú voľné parkovanie po celom meste, ale zvažujeme, že v centre mesta im to obmedzíme,“ dodáva viceprimátor Trenčína Patrik Žák.

Odchytiť cezpoľných na okraji mesta

S reguláciou dopravy súvisí aj rezidenčné parkovanie, ktoré Trenčín zaviedol v roku 2016. Nebol to populárny krok. Platiť za niečo, čo bolo dovtedy zadarmo, vyvolávalo u časti obyvateľov odpor.

Richard Rybníček hovorí, že situácia sa medzičasom obrátila. „Keď sme reguláciu parkovania cez koronakrízu prerušili, ľudia nás neskôr prosili, aby sme ju opäť spustili. Chceli poriadok v uliciach,“ spomína.

V snahe zmeniť dopravnú záťaž v Trenčíne plánuje radnica na okraji mesta vybudovať tri záchytné parkoviská pre cezpoľných. Spočiatku budú bezplatné a predovšetkým budú nadväzovať na MHD.

„Kým v minulosti prišli ľudia z Dubnice do Trenčína štyrmi autami, po novom prídu jedným a nechajú ho na kraji mesta,“ avizuje Martin Beďatš.

Momentálne na tento účel slúži parkovisko pri plavárni v blízkosti centra, čo nie je ideálne. Je však tiež spoplatnené dvoma eurami na hodinu.

Kompost dostanú zadarmo

Trenčín patrí dlhodobo medzi tri najlepšie krajské mestá v triedení odpadu. Vyseparujú viac ako 40 percent odpadu. Špecialistka mestského úradu Zuzana Čachová to pripisuje rozsiahlej infraštruktúre na zber odpadu.

„Platíte len za komunálny odpad, ktorý nevyseparujete. Preto sú obyvatelia aj firmy motivovaní triediť,“ vysvetľuje.

Kuchynský bioodpad separujú v Trenčíne od roku 2021. V bytovkách do vedierok a vreciek, ktoré ľudia vynášajú do zberných bionádob, majitelia rodinných domov dostali od mesta kompostéry (celkovo ich rozdali sedemsto) alebo môžu využívať bionádoby.

Čerešničkou je, že kompost vyrobený z bioodpadu si Trenčania môžu prísť bezplatne vziať na jednom zo zberných dvorov (maximálne dvesto litrov ročne).

Myslí sa aj na vzdelávanie mladej generácie. Mesto rozbehlo edukačnú kampaň v materských škôlkach a na základných školách, deti a žiakov učia, ako predchádzať tvorbe odpadu, a vysvetľujú im, prečo je dôležité triediť biologický odpad.

Pred siedmimi rokmi v Trenčíne na zber odpadu zaviedli veľkokapacitné polopodzemné kontajnery. Využívajú ich na sídliskách, doteraz ich nainštalovali na tridsiatku stojísk. Na radnici si pochvaľujú, že oproti bežným smetiakom majú väčšiu kapacitu a sú aj estetickejšie.

Istý čas mali v týchto kontajneroch senzory, ktoré sledovali ich naplnenosť. Dáta z nich mesto použilo na optimalizáciu vývozov. „Podarilo sa nám znížiť množstvo vývozov o pätnásť percent,“ vyratúva Zuzana Čachová.