INZERCIA

Manažment jazier

Starostlivosť o jazerá nie je jednoduchá vec. Nie je snáď areál, ktorý by neriešil tento typ problému. Zakalené jazerá plné rias a vodných burín rozhodne neprispejú k dobrému dojmu.

Starostlivosť o jazerá a vodné plochy na golfových ihriskách nie je jednoduchá vec. Nie je snáď areál, ktorý by neriešil tento typ problému. Zakalené jazerá plné rias a vodných burín rozhodne neprispejú k dobrému dojmu a ak vodu používame aj na závlahu, problémy na seba nenechajú dlho čakať. Tráva na nekvalitnú vodu skôr či neskôr zareaguje a problémy len pribudnú.

Každé jazero je unikátny ekosystém. Môžeme mať dve jazerá hneď vedľa seba. Jedno čisté a zdravé a druhé špinavé, zakalené, obťažujúce okolie nepríjemným zápachom. Prečo?  Nepotrebujeme žiadne kúzla, žiadnu mágiu. Dôležité je pochopiť príčiny problémov.  Len vtedy je možné prijať vhodné a účinné opatrenia, či pripraviť programy prevencie. Či už ste greenkeeperi alebo course manažéri, iste si uvedomujete zodpovednosť k životnému prostrediu a dôležitosť enviromentálnej rovnováhy.

Jazerá  sa vyvíjajú prirodzeným procesom  a tento proces  trvá stovky, niekedy aj tisíce rokov. Je veľmi dôležité, aby sme pochopili faktory, ktoré ovplyvňujú ich krehkú rovnováhu.

Adekvátne opatrenia prijaté po precíznej identifikácii problémov môžu priniesť aj takéto výsledky.

SVETLO A TEPLOTA, ŽIVINY a KYSLÍK

Plytké jazerá (s hĺbkou menej ako 2 m) sú obvykle veľmi teplé. Slnečné svetlo dopadá až na dno a vytvára tak ideálne prostredie pre vodné rastliny a riasy. Tieto typy jazier potrebujú osobitnú starostlivosť  a predstavujú skutočnú výzvu pre greenkeeperov či course manažérov.

Kyslík rozptýlený vo vode pochádza predovšetkým z fotosyntézy a pohybu vody (vlny, vietor).

Stratifikácia - teda vrstvenie, má za následok fakt, že spodné vody sú mimo účinku oboch týchto faktorov a trpia tak nedostatkom kyslíka. Vodné organizmy však potrebujú kyslík, aby prežili. Ak ho majú nedostatok, buď sa presunú  do vhodnejšej oblasti, alebo hynú.  Spodné anoxické vrstvy (vrstvy bez prítomnosti kyslíka) tak stratia väčšinu, ak nie všetok  planktón a aeróbne baktérie, ktoré sú tak potrebné pre biologické procesy. Naopak, anaeróbne baktérie, tolerantné voči znečisteniu, sa budú  vyvíjať.

Nedostatok kyslíka tiež vyvolá sériu chemických reakcií, ktoré ďalej znižujú kvalitu vody. Sulfid sa mení  na sírovodík, nerozpustné železo sa zmení na rozpustné, zvýši sa pomer nerozpustených látok a rozklad materiálov ako sú mŕtve riasy usadené na dne sa výrazne spomalí.

Teplá voda má menšiu schopnosť viazať kyslík. Je dokázané, že studená voda dokáže udržať o 40% kyslíka viac ako teplá voda.

Identifikujme si teraz ZDROJE ŽIVÍN prichádzajúce do jazera.

Sediment  a zvyšky vegetácie

Jednoduchá riasa sa dokáže reprodukovať každých 20min. a žije 2 týždne. Odumreté riasy sa potopia na dno jazera a pridajú sa k biomase. Sediment na dne môže vytvoriť  vrstvu 2-12cm za rok!

Organické živiny sú komponenty založené na uhlíkovej báze, nevyhnutné pre život rastlín. Z ekologického hľadiska sú dôležité aj fosfor a dusík. Bolo dokázané, že práve fosfor  podstatne prispieva k rastu vodných rastlín. 1gr fosforu dokáže vyprodukovať 100gr morských rias.

Sediment má veľký vplyv aj na zníženie kapacity jazera. Ak si vezmeme priemernú tvorbu sedimentu tj. 8cm/rok, tak jazero s plochou 4.000m2 ročne príde o 300m3 kapacity. Predstavte si tento objem nakumulovaný za 10, 20 či 50 rokov. Ak je jazero zároveň aj zásobárňou vody na zavlažovanie,  sedimenty môžu  byť vážnym problémom a treba s nimi počítať.

Stečená a presiaknutá voda

Je to druhý najčastejší zdroj živín. Ide o vodu zo všetkých okolitých oblastí trávy, ciest  a ostatných poľnohospodárskych plôch v okolí. Záznamy USGA tvrdia, že až 4% z hnojív používaných v priľahlých oblastiach daných vodných plôch sa dostane do vody. Takže, ak napr. golfové ihrisko aplikuje  16t hnojiva ročne, do vody sa rôznymi spôsobmi a cestami dostane až 0,5t! Lístie, zvyšky tráv a iných rastlín predstavujú ďalšiu záťaž.. Takže jazerá sú často ako smetiaky matky prírody.

Živiny sa dostávajú do vody aj prostredníctvom vody z poškodenej  kanalizácie, čističiek odpadových vôd, prienikom zo  septikov a pod. Často má takáto voda minimálny obsah kyslíka a naopak vysoký obsah fosforu – čoho prejavom je práve penenie.

Organické procesy Aeróbne vs. Anaeróbne

Najužitočnejšie z baktérií sú aeróbne baktérie. Tie k svojmu životu    potrebujú kyslík, rovnako ako my. Metabolizujú, dýchajú a spotrebúvajú  kyslík. Aeróbne baktérie sú veľmi  efektívne, rozkladajú organické materiály, oxid uhličitý a ďalšie materiály. Aeróbna baktéria proces organického rozkladu urýchli zhruba sedemkrát.

Druhým typom baktérií sú anaeróbne baktérie. Tieto tiež dokážu rozkladať organické materiály, ale v oveľa menšej miere. Navyše, ako vedľajší produkt pri ich pôsobení vznikajú toxické látky ako metán, amoniak a sírovodík. Anaeróbne baktérie žijú v jazerách s nedostatkom kyslíka. Všeobecne platí, že  ak voda zapácha, je anaeróbna a trpí nedostatkom kyslíka.

Pokračovanie článku nájdete TU:

Druhá časť článku Aerácia vody

www.golfonline.sk

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,2 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Najčítanejšie správy na SME

Najčítanejšie správy na SME

Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku

Spoločnosť BILLA otvorila vo štvrtok 20. septembra novú predajňu v Obchodnom centre v Želiezovciach na Mierovej ulici.

Tlačové správy

Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku

Výrobné družstvo Javorina otvorilo nový showroom v Košiciach a to už necelé dva mesiace po úspešnom vstupe na český trh.

Tlačové správy

Arabská exotika: Top hotely v Ománe

Omán láka relaxom na plážach, dobrodružstvom aj luxusom skvelých hotelov.

Tlačové správy

Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?

Pýtali sme sa ľudí z neziskového sektora.