Na zmiernenie extrémnych horúčav slovenské mestá investovali značné prostriedky do rozprašovačov, fontán či cisterien. Prehrievanie mestských priestorov je však spôsobené aj nedostatkom zelených plôch. Aj na ne môžu mestá získať financie z eurofondov, výzva je stále platná, termín uzávierky ďalšieho kola je 29. september. Pomôcť môžu zelené strechy, ktoré sa dnes dajú inštalovať rýchlo a jednoducho, bez zvýšených nárokov na statiku.
Betónové plochy slovenských miest sa pri horúčavách nedokážu cez noc ochladiť, sálajú teplo aj po zmene počasia a ohrievajú vzduch aj o niekoľko stupňov. Skutočnosť, že naše mestá zaostávajú v zeleni za zahraničnými s rovnakou rozlohou, dokazujú aj mapy zaznamenané v európskom Urban Atlase, ktoré boli zhotovené podľa snímok z roku 2006. Odvtedy sa situácia ešte zhoršila. „Z našich krajských miest je s mestskou zeleňou na tom najhoršie Trnava, ktorá má len 1,58 % mestskej zelene, 2,03 % aj s lesmi. Spolu s ňou trojicu najmenej zelených tvorí Bratislava a Košice. Tie majú podiel zelených plôch spolu s lesmi 11,05 % a 16,15 %,“ vysvetľuje Ing. Karol Smolík z portálu geoweb.sk. Ako ďalej dodáva, najlepšie z krajských miest je na tom Banská Bystrica s 1,47 % mestskej zelene a 56,08 % spolu s lesmi.
Zdoj Knauf Insulation
Pri takomto trende, keď mestá nedokážu udržiavať mestskú zeleň a parky, je nevyhnutné využiť akúkoľvek možnosť pre revitalizáciu „betónovej džungle“. Veľmi účinným spôsobom sú vegetačné, teda zelené strechy. Vďaka moderným materiálom je ich dnes možné nainštalovať jednoducho za pár hodín. Pre osvieženie klímy postačí aj menej náročná extenzívna strešná zeleň z tráv a bylín, ktorá potrebuje vegetačný substrát asi 6 až 15 cm a zaťaží strechu hmotnosťou od 90 do 200 kg/m2. Najjednoduchším typom zelenej strechy je dnes systém Urbanscape, ktorý miesto klasického substrátu využíva minerálnu vlnu a tak môže odľahčiť stavbu až o 60 kg na m2 oproti bežnej zeleni. Vegetačný kryt tvorí zmes rozchodníkov, odolnej a mrazuvzdornej trvalky s dužinatými listami. V porovnaní s inštaláciou tradičného systému znižuje realizačné náklady o 30 %. „Systém so špeciálnym substrátom z minerálnej vlny je aj optimálnou tepelnoizolačnou vrstvou strechy. Má schopnosť zadržať až 60 litrov zrážkovej vody na štvorcový meter, čím odbremení kanalizáciu a zároveň si nevyžaduje zalievanie,“ vysvetľuje Ľubomír Volf, špecialista Knauf Insulation. Hmotnosť nasiaknutého systému je 32 až 80 kg/m2, čo je menej ako polovičná záťaž v porovnaní s klasickými vegetačnými strechami a tak nevyžaduje statický posudok konštrukcie. Pri hrúbke celej sklady systému iba 10 cm sa tak aktuálne Urbanscape dá považovať za najvýkonnejší systém zelených striech na trhu.
Zdroj Knauf Insulation
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa tento rok rozhodlo podporiť práve také projekty, ktoré dokážu zmierniť účinky extrémnych teplôt v mestách. Ponúka eurofondy určené na zlepšenie environmentálnych aspektov, po uzavretí prvého kola v nich stále ostáva viac ako 10 miliónov, takže žiadatelia majú stále možnosť ich získať. Termín uzávierky ďalšieho kola je 29. september. Doteraz nebola podaná žiadosť o žiadny projekt zelenej strechy. „Pritom parametre zelených striech nie sú presne špecifikované, čo dáva žiadateľom voľnosť. Z hľadiska dopadu na životné prostredie už 5% zatrávnených striech v meste je pre životné prostredie významným prínosom,“ zdôrazňuje Ing. Michal Feik, štátny radca z Odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. O eurofondy môžu požiadať organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie a subjekty zo súkromného sektora.
Zdroj SIKA
Financie z výzvy agrorezortu sú určené na urbánne prvky, ktoré pomôžu „ochladiť“ prostredie v horúčavách, zazelenanie miest a osvieženie obyvateľov. Výzva však podporuje aj opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, hospodárenie z dažďovou vodou a zníženie hluku. Práve zelené strechy spĺňajú všetky tieto funkcie súčasne. Ich výhodou je, že si nevyžadujú nové pozemky, umiestniť sa dajú na terasy, parkoviská, strechy verejných a technických budov, bytových i rodinných domov či garáží. Vegetačné strechy podporujú kvalitu ovzdušia produkciou kyslíka, regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, v zime zabraňujú úniku tepla z vnútorného prostredia. Vegetácia zlepšuje akustické vlastnosti strechy, dokáže udržať minimálne 1/3 objemu dažďa, spomaliť odtok dažďovej vody zo strechy a znížiť celkový objem jej odtoku. Vyparovaním zadržanej vlhkosti sa neuvoľňuje teplo a obmedzuje sa prehrievanie budovy a vzduchu nad budovou.
