Batériám dávajú nový život. Elektromobilita je pre Power Battery príležitosť

Spoločnosť Power Battery je nominovaná na cenu FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.

V zmesovom odpade končí viac ako polovica prenosných batérií, napríklad z televíznych ovládačov alebo laptopov. A pri lítium-iónových, ktoré sa využívajú v notebookoch či v mobiloch, recyklácia nepresiahne päť percent. Odpad, ktorý z nich vzniká, je pritom každý rok o pätinu vyšší.

Peter Spodniak sa ho snaží systematicky znižovať už desať rokov. Vo svojej firme Power Battery spočiatku staré batérie repasoval, dnes sa spolu so synom Igorom špecializuje aj na ich zber a výkup.

Ročne zo skladov v Banskej Bystrici odíde k recyklátorom 3200 ton rôznych druhov batérií. A ďalší rast môže Spodniakovej firme priniesť nástup elektromobility.

Vyhlasovatelia FéliX Business Award

Odborný partner

Na prvý pokus to nevyšlo. Ani na druhý

Peter Spodniak začal podnikať v 90. rokoch, najprv v stavebníctve, neskôr v biznise s nápojovými automatmi. K batériám ho priviedol rozhovor s partiou kamarátov.

„Zaumienili sme si, že sa staneme priekopníkmi v obnove použitých batérií, a tak znížime množstvo vznikajúceho odpadu,“ spomína na rok 2013, keď sa rozhodol založiť firmu Power Battery.

Zohnať z Kórey prístroje na kontrolu stavu batérií mu pomohol kamarát, ktorý pracoval ako obchodný zástupca Samsungu. Naučil ho aj to, ako s nimi narábať. A keď si od Cestných stavieb prenajal časť haly na Majerskej ceste v Banskej Bystrici, podpísal prvú zákazku so zvolenskou SAD.

Na skúšku mu poslali sto batérií z autobusov: „Merali sme hustotu a napätie na jednotlivých článkoch, ale aj na celej batérii.“

Ak boli namerané hodnoty vyššie a zároveň sa ani jeden článok nejavil ako poškodený, batéria sa dala regenerovať. Čiže jej kapacitu bolo možné pomocou elektrických výbojov, ktoré očistili články od nanesenej kyseliny, zvýšiť o desať až tridsať percent.

V prípade nižších hodnôt a poškodení na menej než polovici článkov zasa batériu repasovali. Nefungujúcu časť vymenili, skontrolovali prepojovacie káble a systém proti zatekaniu.

Väčšina batérií z autobusov však vykazovala príliš veľké poškodenie. Zároveň mali články zaliate do jedného celku. To síce súvisí s konštrukčným riešením autobatérií ako takých, no tiež to znamená, že články sa jednotlivo nedali vymieňať . „Zregenerovať sa nám podarilo asi päť batérií. Zvyšok bol odpad,“ spomína Peter Spodniak.

Na druhý pokus sa preto zameral na trakčné batérie, používané najmä vo vysokozdvižných vozíkoch. Pri nich nie je problém dostať sa k jednotlivým článkom.

Narazil však na nezáujem logistických centier a výrobcov či predajcov vysokozdvižných vozíkov. Skrátka, nechceli batérie s nižšou ako stopercentnou kapacitou: „Vozíky musia u nich fungovať celých osem hodín bez nabitia. To regenerovaná batéria nedokáže.“

Kľúčová je spolupráca s firmami produkujúcimi odpad

Peter Spodniak sa nevzdal a klientelu si nakoniec našiel. Stali sa ňou menšie priemyselné firmy, pre ktoré nová batéria v hodnote niekoľko tisíc eur predstavovala príliš veľkú, ale najmä zbytočnú investíciu.

Majiteľ Power Battery si tiež uvedomil, že iba z regenerácie a repasovania batérií, ktorých cena sa v závislosti od výkonu a nutnosti nákupu nových článkov bežne pohybuje v stovkách eur, nevyžije.

Potenciál zbadal v množstve batérií, ktoré sa ukázali ako nevhodné na ďalšie použitie a v halách sa kopili ako odpad: „Napadlo mi, že životnému prostrediu môžeme pomôcť ich výkupom.“

Najprv si musel poradiť s papierovačkami. Aby od ministerstva životného prostredia dostal oprávnenie na výkup batérií, potreboval partnera v každom slovenskom okrese.

Trvalo mu pol roka, kým presvedčil prvých stodvadsať. Väčšinu z nich tvorili autoservisy. „Zmluvy sme často podpisovali špinavými rukami na kapote, pričom v niektorých okresoch na východe ani nebolo s kým,“ spomína Peter Spodniak.

V súčasnosti už Power Battery vykupuje olovené batérie používané v autách a priemysle od deväťsto firiem. Dokopy ide o 3200 ton ročne, pričom zhruba osemdesiat percent pochádza zo zberových spoločností ako Marius Pedersen, Kosit či Detox.

Denne pribudne v skladoch Spodniakovej firmy niekedy aj dvadsať ton batérií: „Všetky musíme skontrolovať, uskladniť a pripraviť na expedíciu.“ Recykláciu zabezpečujú partnerské podniky v Česku a Rumunsku.

Ďalšiu tonu odpadu ročne tvoria prenosné batérie z ovládačov, mobilov a notebookov, ktoré v Power Battery ručne triedia podľa toho, aký chemický prvok obsahujú.

Zbierajú ich v zazmluvnených firmách, obciach či nemocniciach do špeciálnych kontajnerov. „Ide o doplnkovú službu pre zákazníka, od ktorého vykupujeme olovené batérie,“ hovorí Peter Spodniak.

Elektromobilita je príležitosť

Od roku 2019 Power Battery spolupracuje aj so slovenskými fabrikami automobiliek Jaguar Land Rover a Kia. Odoberá od nich lítiové batérie, ktoré sa poškodia pri montáži do áut.

Je to úplne iný materiál než ten, na aký boli v Spodniakovej firme predtým zvyknutí: „Najväčšie batérie majú aj niekoľko metrov na dĺžku a zároveň sú veľmi horľavé.“ Rizikom je, že pri horení lítia vzniká kyslík, preto je hasenie v podstate nemožné.

Viac ako pätnásť ton batérií, ktoré získali minulý rok, preto skladujú oddelene v špeciálnom priestore a snažia sa ich k spracovateľovi vyexpedovať čo najskôr.

Žiadna firma na Slovensku, či dokonca vo východnej Európe sa však takejto recyklácii zatiaľ nevenuje, lebo je finančne aj logisticky náročná.

Vhodní spracúvatelia sú podľa Spodniaka zatiaľ len v Španielsku, vo Francúzsku, v Nemecku a Taliansku, teda v krajinách, ktoré sú v elektromobilite oveľa ďalej než stredná Európa.

Problém je, že majú pomerne vyťažené kapacity. Ako vraví Peter Spodniak, zmluvu s recyklačnou firmou Snam z Francúzska sa im podarilo uzavrieť iba so šťastím.

Cieľom je podchytiť aj ďalších spracovateľov: „Chceme sa dostať do štádia, že batérie vyvezieme tam, kde nám to bude ekonomicky aj ekologicky najviac vyhovovať.“

Veľké množstvá lítiových batérií, ktoré by v nadchádzajúcich rokoch mal priniesť rozmach elektromobility, chce Power Battery skladovať v pripravovanom novom sklade.

Mal by byť vybavený protipožiarnymi činidlami a kamerovým systémom a jeho steny budú mať obloženie z vermikulitu, ktoré odolá teplotám do 600 stupňov Celzia.

Potenciál vidí Peter Spodniak aj repasovaní batérií z elektromobilov, ktoré môžu slúžiť ako úložiská energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne panely. „Zatiaľ je to hudba budúcnosti, určite to však nevylučujeme,“ uzatvára.